Vampire Hunter D: Bloodlust

Pridané 14. 05. 2018, Autor: Vasilij Zajcev
 
Originálny názov:バンパイアハンターD
Anglický názov:Vampire Hunter D: Bloodlust
Alternatívne názvy:Bloodlust
Zaradenie:film
Žánre:akcia, fantasy, horor, sci-fi, romantika, dráma
Témy:upír, budúcnosť
Počet epizód:1
Rok vydania:2000
Pôvodné dielo:novela
Veková hranica:15+
 

Upírska tematika bola v umeleckom svete vždy jednou z najpopulárnejších a významné diela literatúry či filmu to potvrdzujú. Všetci si dobre spomíname na chvíle napätia strávené nad najznámejšou upírskou beletriou Dracula vydanou v roku 1897. Pre jej autora, Brama Stockera, znamenala obrovskú slávu po celom svete i zaslúžené mentorstvo samotnej idey. Tá nezostala nepovšimnutá kinematografiou a výsledkom bolo množstvo interpretácií jeho myšlienky o existencii upírov. Svoj boom prežívala v prvej polovici dvadsiateho storočia, kedy vzniklo množstvo vynikajúcich filmov týkajúcich sa tematiky vampirizmu. Postupne ale strácala na príťažlivosti a s plynúcim časom schradla do neoriginality. V roku 1985 sa o jej reinkarnáciu pokúsili v krajine vychádzajúceho slnka a výsledkom bolo len slabučko nadpriemerné anime Vampire Hunter D, ktoré trpelo predovšetkým nedostatočnou animizáciou postáv, z ktorých drvivá väčšina nehrala významnejšiu úlohu než dopĺňať počet a tak samotné dielo veľmi rýchlo upadlo do zabudnutia. O pätnásť rokov neskôr sa Jošiaki Kawadžiri a Jack Fletcher, ktorí spolupracovali na vynikajúcom animovanom snímku Animatrix, dohodli, že spolu vytvoria anime, ktoré by bolo voľným pokračovaním Lovca upírov. Slovo dalo slovo a v roku 2000 sa na scéne objavuje Vampire Hunter D: The Bloodlust.

     

Ocitáme sa v alternatívnej budúcnosti, kde upíri vládnu noci, ale ich rady prežívajú krízu. Zúfalo nepochopení ľudskou spoločnosťou sú štvaní, lovení a zabíjaní, pričom pre lovcov neznamenajú viac, než len rýchlu cestu, ako si slušne zarobiť. Legendou medzi lovcami je dhampir, napoly človek, napoly upír, ktorý nosí príznačné meno D. Rovnako ako v pôvodnom anime, i tu sa príbeh začína únosom. Bohatá rodina Elbornovcov pri ňom prichádza o Charlotte, najmladšieho potomka rodiny. Výprava na jej záchranu zlyhala a rodine neostáva nič iné, než povolať do služby lovcov a to hneď viacerých. Takto sa nám príbeh vetví do dvoch dejových línií, kde jedna sleduje pátranie Markusových bratov, malej skupiny lovcov spoliehajúcej sa predovšetkým na staré dobré silové riešenie problémov a tá druhá sa sústreďuje na progres dhampira. Obe sa navzájom preplietajú, aby vo výsledku vytvorili vcelku komplikovaný a len veľmi ťažko predvídateľný príbeh, ktorý oplýva množstvom náhlych dejových zvratov, ktoré vás držia neustále v šachu a excelentným záverom. Ten je takmer dokonalý až na samoúčelný happy end, ktorý podobne ako bezmála apokalyptický začiatok, je evidentne prácou americkej polovice produkcie.

Na druhej strane chýba samotnému príbehu akákoľvek animizácia jeho ústredných postáv, ktorá jednak spočíva v psychologickej kresbe charakterov pomocou zobrazovania ich minulosti podávanej retrospektívne, či v hlbšej myšlienke, nad ktorou by stálo za to zamyslieť sa. Autori na tento dôležitý prvok, ktorý je tou esenciou, ktorá pretvára bezduchú rozprávku na anime, pozabudli a nezachraňuje to ani epizodicky vyobrazený vzťah medzi narcistickou, pyšnou Leilou z cechu Markusových bratov a samotárskym cieľavedomým bláznom D, na ktorom zanechal jeho neľahký údel hlbokú stopu. A práve spomínaní dvaja hrdinovia sú jediné postavy v celom príbehu, z ktorých cítiť dušu a zároveň pôsobia dojmom, že iba na nich sa pri písaní scenára myslelo. Pričom ostatné postavy v diele vystupujú len ako bábky, ktoré robia jedine to, čo sa pre nich vopred vymyslelo a chýba im akékoľvek vnútro, ktoré by mohlo cítiť. Obaja hlavní hrdinovia sa ale žiadnym spôsobom nevyvíjajú, nemenia svoje postoje a celkovo je ich psychika nedynamická a vopred určená.

     

Grafická stránka filmu pôsobí veľmi rozporuplným dojmom. Akoby bola vytváraná na dvoch miestach úplne nezávisle a na celkovom vyznení diela to zanechalo hlbokú stopu. Výrazové prostriedky snímku sú ladené väčšinou podľa euroamerického štýlu kinematografie, čím sa z filmu úplne vytrácajú prvky ázijského animovaného umenia. Kresba je tak neostrá, nevýrazná, ladená do príliš živých farieb, pričom sa jej význam pri budovaní atmosféry úplne vytráca. Kým animácia statickej scenérie pôsobí až príliš kostrbato, tak jej dynamická stránka je zvládnutá s majstrovskou precíznosťou a oproti scenériám je kvalitatívne na opačnej strane barikády. Skvelá hudba na druhej strane predstavuje výbornú zvukovú kulisu a jej dopad na atmosféru je omnoho výraznejší, hoci by nezaškodilo, keby bola prítomná počas celého trvania anime, nielen na jeho konci, kde sa ale vyníma najviac. Hudobný sprievod teda patrí k vysokému štandardu a nemá tendenciu nudiť či trápiť ušné bubienky divákov a celkový výborný dojem zo zvukového ruchu podčiarkuje decentný dabing skvele zosynchronizovaný s obrazom.

Koprodukcie sú vcelku rizikovou záležitosťou, keď sa buď podarí všetko a je z toho výborný počin, alebo nevyjde jeden malý detail a autori sa ocitnú v bludnom, začarovanom kruhu, odkiaľ sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedostanú. VH je bohužiaľ učebnicovým príkladom druhého prípadu. Skĺbenie dvoch režisérov rozdielneho kinematografického vyznania rozhodne nebolo tým pravým orechovým a film trpí mnohými existenčnými nedostatkami, kvôli ktorým film vyznieva ako priemerný animovaný príbeh prešpikovaný akciou a príjemnou atmosférou, ktorému ale chýba to čaro východu na to, aby mohol vstúpiť do klubu anime.

Zdroj(e):
archív animedream.sk, pôvodne publikované 1. marca 2007
 

Komentáre

 
Nebol zatiaľ pridaný žiadny komentár.