Shamanic Princess

Pridané 30. 06. 2020, Autor: Yaonee
 
Originálny názov:シャーマニックプリンセス
Anglický prepis:Shamanikku Purinsesu
Anglický názov:Shamanic Princess
Zaradenie:OVA
Žánre:romantika
Témy:mágia
Počet epizód:6
Orig. rok vydania:1996
Pôvodné dielo:originál
Veková hranica:12+
 

Občasná patetickosť, aká sa môže v „magical girl“ žánri objaviť, nemusí náročného diváka dvakrát nadchnúť. Preto sa obyčajne diela označené práve takouto nálepkou berú s rezervou a väčšinou sa odporúčajú ako príjemné spestrenie náročného dňa niečím odľahčeným, vtipným, sem-tam zaujímavým, inokedy tuctovým až žensky šarmantným. Avšak, i tu sa nájdu takzvané „svetlé“ výnimky.

Shamanic Princess je krátke ledva šesťdielne OVA, ktoré bolo verejnosti sprístupnené po prvýkrát v júni v roku 1996 na obyčajnej VHSke. Kazeta v tej dobe obsahovala iba jednu (úvodnú) epizódu a tá naveľa kreatívne uvidela nezaujatého diváka do problematiky aktívneho hľadania záhadného trónu s nádychom snovej fantasy navôkol. Zvyšných päť častí sa dočkalo svojho odkladaného spracovania s naveľa prijateľným časovým odstupom, avšak finálny produkt uzrel svetlo sveta až v roku 1998, kedy vlastne toto nie veľmi dlhé anime zaznamenalo i najväčšiu popularitu. O päť rokov neskôr prišlo nečakané vynovenie. Tentokrát v podobe dvoch DVDčiek, ktoré mierne upravili časovú následnosť daných epizód, takže zarytého obdivovateľa starej dobrej klasiky pripravili o milé prekvapenie. Aspoň rôzne sekundárne zdroje uvádzajú, že kým stará verzia ponecháva diváka v stupňujúcom sa napätí z chaosu, ktorý je v anime prítomný od začiatku, nová jednoducho usporiadala časti podľa logickej postupnosti, a tým vlastne ochudobnila Shamanic Princess o dramatické vyvrcholenie. No i tak si dielo zachovalo svoju jedinečnosť a dokázalo v krátkom časovom úseku vyrozprávať naozaj majstrovsky spísaný príbeh.

Avšak, čo vlastne toto prozaické, prachom zapadnuté anime vlastne ponúka?
V prvom rade sa nezaujatý divák/fanúšik musí prelúskať cez neveľmi originálnu legendu. Tá sa vlastne opiera o dobre známe niekoľkominútové epilógy. Tie stručne a nezaujato poskytnú potrebné základné informácie o tom, prečo máme tú česť, stretnúť sa práve so ženskou hlavnou postavou, ktorá okamžite v prvej epizóde pokazí „magický“ rituál potrebný na vyvolanie celoživotného partnera. Ani druhé vysvetlenie pojednávajúce o tom, že práve vyššie uvedený „magický“ úkon je akýmsi výstupným testom pred prekročením prahu dospelosti nespustí ovácie nadšenia okamžite a s efektom. Útok na city v podobe nehumánne vykreslených obyvateľov Sveta Strážcov, bez milosti odsudzujúcich magický nepodarok k zániku, sa síce naoko vydaril a divák začne empaticky cítiť, ale ani tento ťah ešte neodhalí kvalitu skrytú kdesi medzi Zemou a fantastičnom. Tak, kde potom tkvie to povestné čaro?

Práve v samotnej štruktúre. Všetkých šesť častí sa začína totižto netradične a hoc pevne stanovený dej sa takmer všade striktne dodržiava, rovnako tak, ako vopred určený koncept a tragický spád prichádzajúci takmer nečakane, nikdy sa konkrétne nevie, k akému rozuzleniu sa spoločnými silami divák i hlavná postava dopracuje. I koniec v neutrálnej podobe, mnoho nezodpovedaných otázok a zakaždým iba zlomok odhalenej podstaty príbehu, ktorý stojí v pozadí, medzi čarom snového prostredia a hudby – toto všetko tvorí silný a nenápadný celok, pomaly, postupne, intenzívne sa rozbiehajúci kamsi do neznáma, takže priestor na snívanie naberá ťažko ohraničený rozmer.

Hovorí sa, že Svet Strážcov leží paralelne so Zemou, v dimenzii, ktorú obývajú ľudia so zvláštnou mocou. Práve tu sa divák môže stretnúť s Tiarou, mladým dievčaťom, ktoré má za úlohu chrániť takzvaný Throne of Yord, obyčajné pomaľované plátno. Presne tak ako každý dobre vycvičený magický agent i ona naivne verí v šľachetnosť svojho poslania. A preto sa dokáže pre dobro veci detsky nadchnúť, čo spôsobuje tragikomické zauzlenie so smutným vyústením. Avšak v primeranom množstve, takže oči ostanú naveľa suché a myseľ začne takmer nebadateľne spracovávať práve odkryté informácie hovoriace o tom, že práve Tiara nie je tým typickým šódžo charakterom, lamentujúcim nad stroskotanou láskou a bolestným citovým rozpoložením, ktoré sa dostaví takmer okamžite, ak jej cestu prekríži TEN jedinec, čo to všetko vlastne začal... 

Tiara je totiž netradičný typ ženského hrdinu a jej charakter sa prispôsobil viac-menej skrytému rozprávkovému pozadiu. Takže minulosť, rovnako tak i prelínanie sa retrospektívne ladených spomienok s práve prežívanou  prítomnosťou, sa odkýva iba na krátky okamih a aj to v posledných dvoch častiach. Práve tie tvoria kľúčové scény k pochopeniu rozmanitého vnútorného sveta krehkej ženskej bytosti, ktorá miluje svoje nevydarené magické prvopočiatky, a to i napriek príkazu o ich okamžitú deštrukciu. Dokáže nenávidieť, konať prchko a neuvážene, verí oddane a nespútane, bojuje za spravodlivosť a za svoje ideály. Všetko sympaticky nespútane, až živelne.

Azda i preto si ju obľúbi nielen Graham (prvý magický partner, ktorý sa vyhol trestu smrti práve Tairiným pričinením), ale aj samotný divák. Takže to platonické vzplanutie sympatií z oboch protichodných strán je viac, než len drobnou vďakou za príjemné okorenenie jednej z mnohých dejových línií, ktoré v sebe toto anime obsahuje. Nakoniec, netradičnosť je mottom diela a čím viac postáv sa v priebehu rozprávania na neexistujúcom mieste ocitne, tým viac rozmanitosti má divák po ruke.

Výber je preto prepychový a nezastaví sa iba pri pozitivizme celého diela. Rovnako vášnivo odhalí i vnútro Tiarinej priateľky z detstva, ktorá sa k strane „zla“ pridala iba z dvoch pre ňu závažných dôvodov:  prvým bolo chladné odvrhnutie takzvaného Neutralizéra v krajine plnej utópie, tým druhým neochota pomôcť niekomu, kto pre jedného človeka pred istým časom znamenal celý svet. Áno, i tu sa problematike milostného trojuholníka vyhnúť nedá, no pri srdci hreje fakt, že bližšie riešenie vzťahu, kedy každý oddane miluje každého, ostalo na bode mrazu. Čím sa ponechal priestor pre svojské romantické dohady zarytého nadšenca šódžo žánru a takmer nikomu táto sympatická vsuvka neubrala z nadšenia nad práve dynamicky rozohraným príbehom.

Je úplne jedno, z ktorej strany sa na komplexnosť a interakciu tohto anime človek pozrie. Vždy sa prelúska k výsledku, že tentokrát tu nemáme dielo postavené na základoch:
a) živelnej akcie
b) nespútaných vojnových konfliktov zostavených na odôvodnení, že vyznávanie absolutistického režimu vedie k účinnému plodnému prevratu
c) klišé scén priam ležérne vystrihnutých z brakových ľúbostných diel z obdobia novoveku 
d) fádnosti, monotónnosti a nudnosti akonáhle ľubovoľná postava prehovorí
e) na príbehu samotnom.

Shamanic Princess je anime siahajúce po samotných postavách. Do stredu pozornosti jemne vsúva ľudskosť, rozmanitosť a zraniteľnosť všetkých protagonistov, čo spúšťa mechanizmus hlbokého uvažovania nad tým, prečo sa hlavný bod rozpravy uberá práve takýmto nevšedným smerom. Z akého dôvodu sa Micuru Hongo strmhlav vrhol do ťažko stráviteľného projektu, ktorý nakoniec zožal pár dní slávy, aj keď je viac-menej v dnešnej dobe takmer neznámym prvkom medzi jednotlivými kreáciami subžánrov ako takých. A ako sa dá z naveľa krátkeho časového úseku vydolovať kvalitné maximum.

Tak, ako jediné možné mínus nesúce sa v duchu údajného chronologického usporiadania jednotlivých častí, tak aj chabá výčitka, že sprístupnené legálne kópie mimo územia Japonska, obsahujú scenzurované epizódy (v hlavných častiach tohto diela), je irelevantná. Množstvo pozitívne ladených prvkov a v prvom rade sympatický zážitok na jeden večer sú dostatočne motivujúcim odôvodnením, prečo zanevrieť na „namakanú“ grafiku a siahnuť po vekmi neumierajúcej klasike!

 
8