Sen to Čihiro no Kamikakuši / Cesta do Fantázie

Pridané 22. 11. 2017, Autor: Yaonee
 
Originálny názov:千と千尋の神隠し
Anglický prepis:Sen to Chihiro no Kamikakushi
Anglický názov:Spirited Away
Slovenský názov:Cesta do fantázie
Zaradenie:film
Žánre:adventúra, fantasy, romantika, dráma
Témy:mágia, draky, kami
Počet epizód:1
Orig. rok vydania:2001
Pôvodné dielo:originál
Veková hranica:7+
Štúdio:Studio Ghibli, Inc (株式会社スタジオジブリ)
 

„Každý vie, že deti musia vyrásť...“ do očí bijúca pravda. Ibaže malému Petrovi Panovi sa to vôbec nepáčilo, a preto sa rozhodol Wendy uniesť do krajiny, v ktorej nič nie je skutočné.

„Sen sa stane skutočnosťou a skutočnosť snom,“ hoci si to malý Bastien vtedy poriadne neuvedomoval, vyriekol ortieľ, ktorý zmenil celý rozprávkový svet. Veď Neverending Story neskončil iba pri jednotke... Tak v čom je teda háčik? V čase? V zabúdaní? Či v najnovších technických vymoženostiach? Možno. Hoci oba filmy priniesli divákom nový pohľad na vysnívané rozprávkové krajiny, zapadli prachom a  ich nové časti, ktoré sľubovali napínajúce pokračovania, akosi nesplnili vkladané nádeje. Dalo by sa povedať, že prepadli za hranice ničoty.

 Keď si túto, tak trochu zvláštnu, rovnicu zhrnieme, vznikne nám celkom zaujímavý výsledok: Walt Disney vsadil na kresleného Petra Pana a jeho krajinu „Kde bolo- tam bolo“, štúdio Warner Bros zase na nebojácneho Bastiena a jeho „Nekonečný príbeh“, no a pán Hajao Mijazaki si zvolil zlatú strednú cestu. Jednoducho pochytal všetky rozutekané nitky dávnych spomienok na svoje detstvo, ktoré s majstrovskou zručnosťou opriadol prvkami starých japonských legiend, všetko zmiešal s digitálnou animáciou a svetlo sveta uzrel úspešný celovečerný animovaný film „Sen to Čihiro no Kamikakuši“. Verte či nie, ale toto zaujímavé dielko zatienilo všetky známe rozprávkové svety, ktoré sa utiekajú skryť pod rúško slova „fantázia“.

     

Ale kde to všetko začalo?

Keď sa začal písať rok 1941 rozhodli sa oči pána Mijazakiho podrobne si prezrieť okolitý svet. Americké štúdia práve uvažovali, či sa im oplatí zahrať sa na hrdinov, a tak vsadili na čierneho koňa, za čo zožali priehrštie úspechu. Ale ani tento do očí bijúci fakt, nezabránil Mijazakimu, aby sa i naďalej okolo seba pozorne rozhliadal a spriadal celkom zaujímavé „nadpozemské“ plány.

 Po skúsenostiach, ktoré nadobudol ako výtvarník, sa rozhodol chopiť režisérskej ceruzky a odovzdať bielym stránkam papiera to najcennejšie, čo mal – nápady. Výsledok bol až neuveriteľne zaujímavý. Nielenže splnil jeho očakávania, ale rozbehol sa po svete vychádzajúceho slnka sťa ničivá víchrica. Našťastie bez katastrofálnych následkov. Veď jeho NaušikaSused Totoro či Doručovacia služba slečny Kiki si našli obrovské množstvo fanúšikov a to nie len z každej strany ostrova Honšú. S vekom a pribúdajúcou dychtivosťou sa táto epidémia z tokijského kráľovstva šírila ďalej, až konečne japonský svet kreslených filmov zachvátila rozprávka o Princeznej Mononoke.

Samozrejme protiliek na úspešný vírus sa objavil okamžite. Americké dielne začali do sveta vypúšťať protilátky v podobe trilógie Pána Prsteňov, Hviezdnych vojen, či iné filmy, ktoré mali zatieniť filmový priemysel vyspelého Japonska. A tak pánovi režisérovi nezostávalo nič iné, iba opäť vziať do rúk tú známu magickú ceruzku a oddať sa svojim nebojácnym myšlienkam. Výsledok vyrazil dych. Zrodil sa totiž príbeh, ktorý prekračuje tie dobre známe hranice rozprávkového sveta, otvára uzamknuté brány ľudskej mysle, aby tak nechal vyplávať na povrch naše detské ja, netrpezlivo čakajúce na vyslobodenie z mrazivých stien dospievania a ukázal nám, že snívať sa oplatí. Na príbeh s magickým názvom „Sen to Čihiro no Kamikakuši“ sa zabudnúť jednoducho nedá.

 „Moji rodičia verili, že bohovia a duchovia žijú všade vôkol nás. V stromoch, v riekach,  v hmyze, v studniach, vo vzduchu, či na oblohe, jednoducho všade… Moja generácia už v toto zaujímavé presvedčenie neverí, ale mne sa myšlienka, že by sme si mali vážiť všetko navôkol nás; pretože by v tom mohol byť boh alebo dobrý duch a skrýva sa v ňom život, páčila,“ tvrdí „japonský Disney.“

     

 Mysteriózna, detektívna, ekologická, surrealistická, moderná, alebo nebodaj magická, nadpozemská, či iba obyčajná? Charakterizovať sa dá množstvom spôsobov, no ani jeden z nich nedokáže vystihnúť jej čaro. Jej zložitú stavbu, skryté záhady, alebo množstvo vtipných, múdrych, i nezmyselných odkazov je takmer nemožné odhaliť na prvýkrát a to napriek tomu, že sa príbeh začína úplne nevinne.

Čihiro má desať rokov. Žiadnych súrodencov nemá, takže úloha rozmaznaného jedináčika jej sadla ako uliata. Rozhodnutie svojich rodičov odsťahovať sa prežíva svojským spôsobom: unudené grimasy, totálna ignorácia, či vyplazený jazyk na školu, ktorá si ju na istý čas má prichýliť. Keď sa však milý otecko zatúla - zabočí na nesprávnu cestu, ktorá sa končí zvláštnou starou stavbou -, prepadne Čihiro pocit strachu. Chce sa vrátiť, ale rodičia značne znudení dlhou cestou (no schválne, akoby sa vám páčilo, neustále počúvať vašu na smrť znechutenú dcérenku?) a pobádaní dychtivosťou obzrieť si nové mesto, sa bez váhania  rozhodnú svoje malé rozptýlenie poriadne preskúmať.

Pohrúžení do tajomstiev pochmúrnych stien chodby sa pomalými krokmi blížia ku koncu cesty, ktorá práve spečatila ich osudy. Čihiro i jej rodičia sa zrazu nachádzajú na vetrom prečesanom kopci s množstvom opustených stavieb. V neblahom presvedčení, že sa jedná o schátraný skanzen, prerastá ich túžba dozvedieť sa viac v posadnutosť a keď im do nosných dierok udrie lahodná vôňa jedla, končí ich ostražitosť v prachu zeme. Hladné zmysly ich privedú do polorozpadnutých uličiek plných ošumelých reklám a pútačov, ktoré však s chuťou prehliadajú.

 Stánok s jedlom sa nájde okamžite a svojimi neodolateľnými vôňami vábi každučkú časť tela. Nečudo, že nedokážu odolať. Jedine ich dcérka si zachová chladnú hlavu a namiesto toho aby sa pridala, rozhodne si toto čudné miesto trochu prezrieť. Rodičia plne ponorení do labužníckeho opojenia nestačia spozorovať, že sa na mestečko znáša súmrak, ktorý svojimi neviditeľnými rukami prebúdza toto čarovné miesto k životu a že ich ľudské ja sa stratilo kamsi do nenávratna.

 Cesta k záchrane rodičov malej Čihiro iba sťažka pripomína prechádzku ružovým sadom. Nielen preto, že toto mesto – kúpele, slúžiace bohom na preliečenie starých kostí a odpočinok – je svet s prísne dodržiavanými pravidlami, ale k tomu všetkému mu vládne i bláznivá čarodejnica Jubaba. A tak, keď ju Čihiro poprosí o prácu a podpíše s ňou zmluvu, prichádza o svoje meno i o možnosť návratu domov. Nie je však jediná... nemotorná, vystrašená dievčina je, tak ako každé malé dieťa, veľmi dobrosrdečná, okamžite sa prispôsobí a svojím dobrým srdiečkom či veľkou ochotou, si okamžite získa množstvo priateľov, medzi ktorými sa ocitá i mladý, veľmi sympatický čarodejnícky učeň Haku. A práve takouto šťastnou či nešťastnou hrou osudu môže Sen, na vlastnej koži, okúsiť čaro rozprávky.

     

 „Sen to Čihiro no Kamikakuši“ naozaj nepatrí k filmom na jedno pozretie. Ukryté tajomstvá sa vám odhaľujú pomaly a postupne, rôzne záhady sa navzájom prepletajú ako striebristá pavučina snov a šedé bunky sa vnárajú do pračudesných sladkastých motúzikov našej vlastnej fantázie. Nečudo, veď pán Mijazaki a jeho oddaní kolegovia sa s príbehom doslova vyhrali, čo dodalo tomuto cennému dielku dávku profesionality na vysokej úrovni. Tak napríklad samotná čarodejnica Yubaba akoby z oka vypadla z drevorezov, na ktorých japonskí umelci stvárňovali ženy európskeho typu ako veľkonosé, veľkooké, hlučné barbarky a i samotné papierové lastovičky v sebe skrývajú zvláštnu dávku skutočnosti. Veď ako sám veľký majster tvrdí:

 „Tváre a telá som si musel vymyslieť, pretože ich ešte nikto nikdy na vlastné oči nevidel, a práve preto som sa u niektorých nechal inšpirovať poverami a legendami, u iných som sa zase spoľahol na svoju detskú fantáziu.“

 Takže, ako sami vidíme, film „Cesta do fantázie“ sa nedá len tak ľahko zaškatuľkovať, pretože svet rozprávok v japonskej kinematografii hrá veľmi zložitú a zaujímavú úlohu. Veď Japonsko, to nie je iba Pokemón, či Beyblade – žánre spadajúce výlučne pod pojem anime, ktoré, ako sa naše slovenské masmédia vyjadrili, skrývajú v sebe bizarné stvárnenie sveta detí. Ide o bravúrne vykreslenie toho najmagickejšieho slova dnešného šedého sveta. Slova odkrývajúceho svet detských snov, ľudských túžob, nesplnených prianí a čarovných bytostí. Slova, ktoré sa v animovanom svete nazýva „fantázia“. A Japonci sú v tomto smere nedosiahnuteľní (stačí spomenúť kultové hity ako Ghost in the Shell, Akira, Neon Genesis Evangelion, či Mononoke Hime).

 Možno som svojim prehnaným chválospevom obalila toto dielo krásnymi, nadnesenými, či pompéznymi vetami, či prehnane sa nadchla jeho jednoduchou, no veľmi zaujímavou pointou, ale patrím k ľudom, ktorí veľmi radi snívajú, takže môjmu detskému ja „Sen to Čihiro no Kamikakuši“ doslova ulahodil. A ak ste ešte nestratili vlastnosť snívať, musíte si ho pozrieť. Veď ako zakričal natešený Bastien na chrbte draka Falca: „Sen sa stane skutočnosťou a skutočnosť snom.“ 

A na záver pár drobných zaujímavostí:

  • prvý japonský film v digitálnom formáte; animácia „Cesty do fantázie“ pozostáva zo 150 000 rôznych kresieb, ktoré sú vystavené na nemenej známom podstavci v múzeu pri filmových štúdiách Ghibli v Japonsku,
  • výnimočnom úspechu tohto celovečerného filmu svedčí i to, že si jeho kreslených hrdinov vybrala pre svoju kolekciu skladačiek známa spoločnosť LEGO,
  • na prestížnom festivale MFF v Berlíne získala sošku Zlatého medveďa,
  • za svoju výnimočnú prácu sa pánovi Mijazakimu dostalo zadosťučinenia, keď v konkurencii takých filmov ako je samotný Lilo and  Stich, Ice Age, či Planéta pokladov, nadobro porazil svojich súperov a obohatil sa o pozlátenú sošku Oscara, čím Japonci dobyli Ameriku papierovými lietadielkami v podobe malých človiečikov a rozkošnými čiernymi sadzami,
  • Hajao Mijazaki sa narodil v Tokiu v roku 1941 a svoj talent v kreslení zdokonaľoval v továrni, ktorú zhodou okolností vlastnil jeho strýko. Záujem o animáciu sa začal prehlbovať až na strednej škole. Po dokončení vysokej školy nastúpil do spoločnosti Toei Animation, kde spolupracoval na mnohých televíznych seriáloch. Jeho celovečerným debutom bola špionážna paródia The Castle of Cagliostro. V roku 1985 získal dostatok financií a spolu so svojim starým priateľom Isaom Takahatom založil štúdio Ghibli, ktoré ročne nakrúti jeden animovaný film.
  • Joe Hisaiši (hudba); jeho lahodné tóny hudby v sebe kombinujú prvky epického hollywoodskeho orchestrálneho štýlu s tradičnými motívmi. V roku 2001 debutoval ako scenárista a režisér – film Quartet.
Finálny verdikt: 10/10