Kaze no Tani Naušika / Naušika z Větrného údolí

Pridané 10. 02. 2019, Autor: Yaonee
 
Originálny názov:風の谷のナウシカ
Anglický prepis:Kaze no Tani no Nausicaa
Anglický názov:Nausicaä of the Valley of the Wind
Český názov:Naušika z Větrného údolí
Zaradenie:film
Žánre:adventúra, fantasy, sci-fi
Témy:budúcnosť, priateľstvo
Počet epizód:1
Orig. rok vydania:1984
Pôvodné dielo:manga
Veková hranica:7+
Štúdio:Studio Ghibli, Inc (株式会社スタジオジブリ)
 

Velikáni žánru science fiction sa od éry zavedenia tohto pojmu medzi stále veličiny umeleckej literatúry i umenia všeobecne masovo a vo veľkom stretávajú s náročnými jazykovo-umeleckými zákutiami tohto žánru. Či už nikdy nekončiaca a neustále sa vyvíjajúca problematika troch zákonov robotiky, kde umelá inteligencia nesmie fyzicky ani psychicky ublížiť ľudskému jedincovi alebo nadľudská technologicko-číselná debata o využití pozitrónového mozgu v prospech ľudstva i mimozemskej civilizácie, v neposlednom rade stručne a schematicky vykreslený globálny problém modrej planéty, ktorý sa pár nadšencov rozhodne vymeniť pre voľné priestranstvo a zeleň iných telies slnečnej sústavy v duchu zachovania ľudskej rasy, pretože v tom vidia zrod celoštátneho prevratu... toto a kvantum iných prvkov figurujúcich v oblasti science fiction, o fantasy nehovoriac, do roku 1982 Hajao Mijazaki  nevlastnil. A predsa sa mu podarilo vyprodukovať skvost oprávnene považovaný za prelom rozbiehajúcej úspešnej púti štúdia Ghibli za svojimi piatimi minútami slávy. Nemožné? 

Kaze no Tani no Naušika sa zrodila spontánne. Sila devastujúca čisté a nepoškvrnené zákutia Zeme, presne tak ako vražedná nenávisť voči primitívnemu tvorstvu a záľuba vo vytváraní nadpozemského sveta, lež i osobná výpoveď bezbranného človeka boli hybnými bodmi spúšťajúcimi tuctový maratón s dobou. Hajao Mijazaki  nadovšetko zbožňoval krajinu, v ktorej žil. Mýty, legendy, povesťami opradené príbehy rozprávajúce neuveriteľné dobrodružstvá japonských hrdinov, bohov i duchov sídliacich kdesi v srdci matky prírody a obrovská náruč fantázie hraničiaca s detským nadchnutím pre veci nové, dala v roku 1982 podklad pre historicky prvú mangu japonského mága Hajaa Mijazakiho. 

Hoc projekt musel bojovať s dlhými dvanástimi rokmi, kým sa manga Kaze no Tani no Naušika dočkala svojho konca (posledný zväzok bol uvedený na knižný trh v marci roku 1992), film vytvorený na báze knižnej predlohy uzrel svetlo sveta oveľa skôr. Na naliehanie Tošia Suzukiho, ktorý odmietal vytvoriť niečo s hlbokou ekologickou myšlienkou bez toho, aby poznal konkrétne Mijazakiho požiadavky i predstavy, uchopil do ruky Hajao Mijazaki  obyčajnú ceruzku a začal čarovať. Myšlienok bolo požehnane. A o tom, že niečí sen sa iba sťažka dá naplniť, ak sa zverí do nesprávnych rúk, presvedčilo nielen samotného autora, ale aj Tošia Suzukiho vytvorenie krátkeho ledva pätnásťminútového OVA, ktoré na žiadosť vyššej svetskej sily prerobili obaja protagonisti vo film lámajúci rekordy i za dobre známymi hranicami krajiny vychádzajúceho slnka.

     

Premiéra bola naplánovaná na rok 1984. Mediálny partner, ochotne ponúkajúci sprievodnú ruku svetom filmovej kritiky mimo domova WWF (World Wide Fund for Nature) neočakával, presne tak ako celé osadenstvo štúdia Ghibli, úspech, ktorý sa po uvedení filmu na plátna predstavujúce svet, dostavil. Kaze no Tani no Naušika, známa aj pod jednoduchším názvom  Nausicaä of the Valley of the Wind, sa od doby, kedy si formálne odtrpela svoje prvé neisté kroky po kinosálových doskách, považuje za jeden z 50-tich najlepších filmov v žánrovosti zvanej sci-fi (túto informáciu oduševnene podporuje od roku uvedenia najväčšia databáza všetkých filmových diel v internetovom prevedení IMDb) a toho istého roku sa chvála učinená Mijazakiho smerom podložila ocenením s ľúbezným názvom „Anime Grand Prix’84“. 

Cena za slávu býva občas privysoká. Odkúpené autorské práva zahraničnými spoločnosťami sídliacimi v Južnej Amerike boli prvým prešľapom spoločnosti Ghibli, ktorá sa musela nechcene popasovať so skrátenou 86 minút (zo 116) presahujúcou verziou odvysielanou stanicou HBO. New World Pictures a Orion Pictures v 90. rokoch sprístupnili americkým občanom upravenú verziu Kaze no Tani no Naušika, celovečerného filmu od Mijazakiho, v zostrihanej a značne pozmenenej podobe, ktorá pobúrila nielen samotného tvorcu, ale i celý Ghibli komplex. Prehlásenie oboch spoločností, že vystrihnutá 30 minútová pasáž vysvetľujúca podstatu načrtnutého problému a i osobnosti fantazijného tvora Ohma je nudná a veľmi pomalá, bez štipky zanietenia prinútila Mijazakiho k oficiálnemu apelu smerom k všetkým jeho nadšencom s prosbou, aby si modernú americkú verziu nebrali priveľmi k srdcu a aby i naďalej ostali verní japonskej klasike.

Slovo dalo slovo, premenovaná princezná Nausicaä na ženu neznámeho pôvodu „Zandra“ i zničenie ľahko a všade prítomného odkazu: „neničte si to, čo vám dalo život!“ prinútili Ghibli komplex k zastaveniu predaja autorských práv, ktoré však v roku 1997 opäť sprístupnili širokej verejnosti páve pri projekte Mononoke Hime. Avšak so sympatickou vynaliezavosťou. Prítomnosť katany (aj keď iba v maketovej forme) a výhražný lístok s jasným obsahom: „No cuts!!!“ sa tak ľahko odignorovať nedá.

Kaze no Tani no Naušika spojila to, čo sa na prvý pohľad vonkoncom zlúčiť nedá. V zátiší snovej fantasy priniesla environmentálny film. Japonským spôsobom vyrozprávala príbeh zasadený do doby, kde gravitácia stratila svoje čaro a ľudia prekonali samých seba. Do doby, kedy zarytý fanúšik sci-fi odvetvia začína uvažovať nad tým, či už podobné nadľudské vymoženosti niekde nevidel a kde sláva Hviezdnych vojen má predsa len svoje miesto.

     

Mijazakiho príbeh sa i po tentokrát začína pri (pre mňa obľúbenom) pojme „priamo v strede diania“. Napriek tomu, že všetkému predchádza stručne informatívna legenda o katastrofálnom zničení sveta a teória možného vyústenia celej zápletky, predsa len je tu niečo, čo pomaly, presne a chronologicky prekvapivo odkrýva skryté tajomstvo dievčaťa zbožňujúceho život v celej svojej kráse. Jej naivita i dievčenskosť, odhodlanosť ľudu a triezvy úsudok vladára, láska spätá s magickosťou, mystickosť v zákutiach technológie i prevratu, boj pýchy a predsudku, odveká chamtivosť či živočíšna bezbrannosť nielen v podobe staršiny, ale aj bytia ako takého sú časťami komplikovanej psychologickej skladačky, ktorá sa začala kdesi tisíc rokov po súdnych Siedmich dňoch Ohňa. 

Dedinka s prozaickým názvom „Veterné údolie“ leží v zemi bližšie neznámej, ťažko identifikovateľnej, za to ľahko nájditeľnej, pretože vykazuje isté prvky slúžiace ako záchytný bod v prostredí plnom bohatej fantázie. Či už úplne prvý záber na snehom zapadnutú čarokrásnu krajinu razom sa meniacu na nebezpečné toxické výpary snetí, plesní, drobných hubových zárodkov a rastlín neznámeho pôvodu, pre človeka životu nebezpečných, v rámci zdevastovaného ekosystému celej planéty jediným možným riešením, ako pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľov bez rozdielu na rasu, pohlavie i pôvod. Alebo silný motív deštrukcie onej jedovatej pliagy sužujúcej normálny život dedinčanov, mešťanov, šľachty i kráľovských inštitúcií ponúkajúci dvom „susedným“ krajinám možnosť pre vojenské ťaženie. 

Je to stále tá istá dedinka Veterného údolia, ktorá na rozmary vojnových votrelcov dopláca a ktorá sa počas niekoľkých minút priam zázračnou rýchlosťou mení z uzavretého dedinského kolektívu na otvorené priestranstvo vykazujúce odpor voči prichádzajúcemu násiliu. No vzhľadom na pasivitu, bezmocnosť a neskúsenosť so zbraňami hromadného ničenia i prvým náznakom mierne nevydarenej vzbury končiacej sa smrťou ich kráľa aktívne prijímajú porážku a spolupracujú. Spolupracujú a ticho trpia pri pohľade na prichádzajúce technické vymoženosti druhých svetov ničiace ich pozemky, pôdu, mesto. V priebehu necelej stotiny sekundy prišli o všetko a ich existencia v neistej budúcnosti akoby schválne závisela od vladárky mesta Tormekia.        

     

No a tam... niekde medzi nezbedným vánkom a modrou slnečnou oblohou môžeme nájsť hlavnú hrdinku celého komplexu, Naušiku – princeznú vetra, a postavu, ktorej Mijazaki prisúdil osud bájneho hrdinu Odyssea, pretože púť jej prislúchajúca bola inšpirovaná práve antickým rozmarom, živočíšnou vytrvalosťou a hlavne nádejou v priazeň božskej existencie nielen v krívajúcom transcendentne, ale aj v každej jednej časti tohto skutočného sveta. Smrť číha na každom kroku. Znovuzrodenie prislúcha podľa prírodného zákonu iba tým organickým častiam celého kolobehu, ktoré si v rámci zvláštnej pyramídy moci zaslúžia svoju poslednú, lepšiu šancu pre nový, oslobodzujúco-plnohodnotný život. A Naušika musí umrieť hneď niekoľkokrát, aby dospela k žiadanej, predurčenej nirváne prinášajúc znepriateleným krajinám mier na ubolenej duši i osobnú spásu. Bytostne sa kajať nie je povolené, lež výsostne žiadané.

A podobne tak, ako to bolo kdesi na začiatku jedného naivného japonského sna, i tento film, tak ako každý ďalší vypustený z komplexu Ghibli, celým priehrštím ponúka filmovému svetu tri ťažko stráviteľné filmové roviny jedného environmentálneho príbehu s ľudským koncom. Majstrovsky vykreslené prostredie, oprávnene konkurujúce prevratovému Walt Disneymu, ktorý oplýval podobnou vlastnosťou, aká sa vo všetkej početnosti nájde i u Mijazakiho –  vedel bez najmenšieho poryvu násilia potlačiť dej, aby nechal vo všetkých tónoch vyznieť dokonalosť rozprávkového pozadia. Perfekcionizmus na každom kroku, hravo volajúc po záhadách, mravne vychovávajúc, jemne a sladkasto oboznamujúci nezasväteného diváka do tajomstiev sveta hmyzu, ľudskej duše a japonskej dokonalosti. 

A pravý koniec v podobe vášnivého príbehu. Silne emotívneho, rokmi nadčasového a zakaždým inovátorského. Veď myšlienka, ktorá sa zrodila pred rokom 1984 a spôsobila svojou hĺbkou ovácie uznania i prvý neistý krok štúdia Ghibli k nesmrteľnej sláve, naozaj stála za to! Akýkoľvek neistý pohľad na kontext diela s pochybnosťou, či sa naozaj oplatí rozdýchať prvominútový nával fantastickosti, prekonať znenazdajky bezhlavo rozbiehajúcu sa cestu za záchranou modrej planéty a krátkodobo načrieť do krásnych vôd ekosystému bez toho, aby sa zrútili očakávania skrývajúce sa pod touto značkou kvality, môže vyvolať iba jeden jediný faktor: vaše svedomie. Tak schválne, koľko chrobákov ste stihli práve v tejto minúte zniesť zo sveta?

Finálny verdikt: 9/10