Fullmetal Alchemist 6 / Ocelový Alchymista 6

Pridané 16. 03. 2019, Autor: Youko Akira
 
Originálny názov:鋼の錬金術師
Anglický prepis:Hagane no Renkinjutsushi
Anglický názov:Fullmetal Alchemist
Český názov:Fullmetal Alchemist: Ocelový alchymista
Zaradenie:manga
Žánre:akcia, adventúra, komédia, dráma, šónen
Témy:armáda
Počet zväzkov:27
Orig. rok vydania:2001
Autor:Arakawa Hiromu (荒川弘) [príbeh a kresba]
 

V šiestom zväzku legendárnej série Oceľového Alchymistu sa vrátime do minulosti. Naši hrdinovia nie sú síce ešte ani dospelí, ale už teraz toho majú za sebou viac, ako by dospelý človek zvládal na pleciach uniesť. Nielenže Alphonsova duša je uväznená v obrovskom brnení bez tela a Edward má dve končatiny mechanické, ešte k tomu je Ed armádnym psom dúfajúc, že toto postavenie mu pomôže dostať sa do cieľa, a to všetko len preto, aby napravili chyby, ktorých sa dopustil v minulosti.

Kým predošlá kniha pozostávala z vedľajšej dejovej línie, táto sa pre zmenu k hlavnému deju, alebo k jednej z mnohých vedľajších dejových línií, vôbec nepribližuje. Jednoducho predstavuje samostatný príbeh, ktorý ale šikovne udiera na city svojich čitateľov. O minulosti týchto blonďavých bratov už čo-to vieme, ale všetky doteraz získané informácie sa nám prepoja práve teraz, v siedmej knižke. Čo sa presne stalo v tú osudnú noc, ktorá urobila z bratov to, čo sú teraz? Akým výcvikom si prešli, aby sa naučili tajomstvám alchýmie od učiteľky Izumi? Kedy vlastne Ed dostal prezývku Oceľový Alchymista? Všetky tieto otázky a zároveň ešte viac, ako napr. kedy sa Ed s Alom zoznámili s plukovníkom Mustangom, budú zodpovedané práve v tejto nie veľmi hrubej mange.

Izumi: „Odpovězte. Co znamená jedno je vše a vše je jedním.“
Al: „Vše je svět!“
Ed: „Jedno jsem já!“

Nastolené otázky a naveľa uspokojivé odpovede ale slúžia aj na to, aby vytvorili akúsi premisu k efektívnemu pokračovaniu samotného rozprávania. Veď, čo ak sa kľúč k tým najväčším záhadám, medzi ktoré patrí aj vysnívaný Kameň mudrcov, skrýva v zabudnutých spomienkach?

Musím sa priznať, že keď som ešte v roku 2005 pozerala pôvodné anime, ktoré vychádzalo v čase, kedy sa manga neplánovala tak skoro uzavrieť, nebola som veľkou fanúšičkou štýlu, ktorý sa používal pri jednotlivých ilustráciách a hlavne v „karikatúrnej“ podobe zhmotňoval hlavné postavy priamo na papieri.  Keď som ale začala čítať mangu, tak som bola stále toho názoru, že výtvarný prejav tejto autorky mi jednoducho sedieť nebude. Mýlila som sa.

V prvej knihe som tak všeobecne mala skôr problém s planými pozadiami. Prišlo mi, že počet panelov s jednotvárnym pozadím sa ale od knihy ku knihe pekne zmenšuje, čo je super. Aj preto úspešne hlásim, že aj tá kresba mi už prestáva vadiť. Zrejme je to len sila zvyku. Keď vidím, ako sa Hiromu Arakawa vie vyhrať s emóciami, srdce mi plesá radosťou (či skôr plače, ak čítam tie srdcervúce scény). Aj keď sa v drvivej väčšine vyobrazujú práve emocionálne scény, autorke sa vždy podarí niekde vsunúť malý komediálny prvok na odľahčenie atmosféry, a to bez toho, aby pokazila celú atmosféru. Je to proste majsterka vo svojom obore.

Koniec však naznačuje, že v siedmej knihe sa dočkáme ďalšieho posunu príbehu, ktorý sa teraz už javí komplexnejší ako na začiatku. Ba čo viac, začína sa javiť ako skvelý. Nenapreduje lineárne, postavy sú rozvinuté a svet je premyslený. Navyše, všetky súvislosti dávajú hlavu a pätu do poslednej linky a písmena na stránkach.


Recenzia vyšla aj na Fantasy-Svet.sk.
Ďakujeme vydavateľstvu Crew za poskytnutý recenzný výtlačok.

Finálny verdikt: 10/10