Castlevania: Lords of Shadow 2

Recenzovaná verzia: PC
Pridané 31. 10. 2016, Autor: Youko Akira
 
Originálny názov:悪魔城ドラキュラ ロード オブ シャドウ2
Anglický názov:Castlevania: Lords of Shadow 2
Žánre:akcia, akčná adventúra
Témy:upír
Platforma:PC, PS 3, Xbox 360
Orig. rok vydania:2014
Veková hranica:18+
Grafický štýl:3D
Výrobca:MercurySteam Entertainment
 
 
Minimálne požiadavky
Odporúčané požiadavky
 

The roots of evil are deep... Irreversibly so in the hearts of men. It is their true nature, their destiny. I was their most devoted warrior. A champion of light. But I fell... fell into darkness. And now, I am feared as the Prince of Darkness. Ironic, don't you think?


Castlevania: Lords of Shadow 2 je tretím a súčasne posledným titulom v sérii, ktorej úlohou bolo znovu uviesť hráčov do sveta Castlevanie. Zvláštnosťou je, že tu je hlavným hrdinom Dracula, predtým známy ako Gabriel Belmont, čo z Lords of Shadow 2 činí jedinú Castlevaniu, kde sa dá hrať za pôvodne antagonistu.

Predtým, ako si zhrnieme celú hru, musím upozorniť, že séria Lords of Shadow by nemala byť braná ako len ďalšia Castlevania, ale ako samostatné hry nesúce tento titul dlhoročnej série. Je tomu tak, pretože mnoho fanúšikom vadí zmena, o ktorú sa Lords of Shadow séria snažila a podľa informácií to dokonca ani Castlevania byť nemala (však Konami, že...) Jedná sa teda o výbornú hru, avšak zlý reštart známej značky.

     

Samotný začiatok hry je impresívny. A to z každého hľadiska. Dracula sedí na svojom tróne v hrade a čaká na príchod nepriateľov. Hra s tieňmi, farby, grafika a prostredie dodávajú hre neskutočný šmrnc a pocit, že toto si hráč neskutočne užije. Epickosť tu dýcha z každej strany a samotný tutoriál tak priam zhltnete. Každého tu určite poteší aj zmena statickej kamery na pohyblivú, vďaka čomu sa už dá konečne bojovať o niečo plynulejšie. Zmenu tu dostanú aj skilly, ktoré boli eliminované len na tie potrebné a dokonca sa dajú vylepšovať  spolu so zbraňou. Dracula síce už nevlastní legendárny combat cross, ten sa ale podpísal na jeho dlhoročných skúsenostiach v boji a tak je bič aj naďalej hlavnou zbraňou. Mágiu v podobe svetelnej a temnej nahradí void a chaos sila, pričom void zastupuje meč a chaos pár „brnených rukavíc“ s drápmi. QTE akcie sa dokonca dajú vypnúť, osobne si však myslím, že s nimi je to troška akčnejšie.

     

Koncept Draculu v modernom, a tentokrát aj otvorenom, svete je veľmi odvážny a zniesol sa aj na vlne kritiky. Podľa mňa bol zvládnutý obstojne a určite to nebola katastrofa. Mesto vzniklo na ruinách Draculovho hradu, preto je tu zachovaný gotický štýl, ktorý sa prelína s tým moderným. Samotný hrad však akosi koexistuje s mestom, keďže je to samostatná entita, i keď ho bežní ľudia nevidia. Zakliaty hrad pôvodne obývaný Bernardovcami, neskôr upírskym klanom a nakoniec Draculom si žije svoj vlastný život a nepáči sa mu, že Draculovo finálne prianie je smrť a oslobodenie sa od nesmrteľnosti, ktorú mu Boh doprial. Preto ani samotný hrad pre Draculu už nie je bezpečným útočiskom. Celá hra tak pôsobí apokalypticky, kam hrdina zájde, tam na neho číha smrť a to platí aj o smrteľných ľuďoch a to je u mňa plus. Počas hry budeme prechádzať ako samotným hradom tak aj apokalyptickým moderným mestom. Časť hry v hrade je zvládnutá excelentne, u mestskej časti mávajú hráči pripomienky smerované na nezáživnosť či nie ideálne zvládnutý dizajn. Pre mňa boli kvalitné obe, tá hradná časť však aj u mňa trocha prevažuje. Možno je to spôsobené tým, že v meste sa hráč dokáže stratiť alebo nevie čo má robiť.Nebola by to však hra, keby bol Dracula silný od začiatku do konca. Preto sa po tutoriáli presunieme o 1000 rokov neskôr do modernej doby. Dracula sa zobudí s takmer žiadnymi silami vo veľmi zlom stave. Ako sa už z epilógu prvej hry môžeme dozvedieť, Satan plánuje návrat do ľudského sveta a pomstiť sa Draculovi. Koniec koncov, bol to Gabriel Belmont, ktorý mu vládu nad svetom kedysi prekazil. Všetky sily tak musí postupne dostať späť a navrátiť sa k svojej pôvodnej sláve.

     

U prvej Lords of Shadow sme mali taký ten epický pocit... Šli sme poraziť troch temných pánov, zachrániť svet. Popri tom sme zdolávali mnoho až nemysliteľných prekážok, ktoré sme vždy ako najväčší páni zdolali bez škrabancov s kamennou tvárou. V tejto hre je atmosféra skôr hororová, temná a krvou rozhodne neplytvá. Draculovi sa taktiež konečne vyvinie nejaký charakter. V prvej hre to bol taký klasický neutrálny hrdina bez personality, len spraviť to čo musím a spytovať si z času na čas svedomie. Dokopy však bez pohybu jedného tvárového svalu. Po tak dlhom živote sa asi konečne naučil dávať najavo nejaké pocity. Dokonca má aj pár dobrých výrokov a prekypuje malou iróniou. Jednoznačne najlepšie stvárnený herný Dracula všetkých čias.

Čo sa týka boja, už som naznačila základy, mala by som však spomenúť aj to, že Lords of Shadow 2 je menej akčná ako prvý diel. Je síce prirodzené, že ako oslabený upír sa budete najskôr spoliehať na premenu na potkana alebo ovládanie nepriateľa. Počas hry však nemáte pocit, že tá sila rastie. V hre je aj jedna časť, kde sa musíte prikrádať labyrintom (mimochodom je docela otravná) hneď po porážke docela silného bossa. Po prikrádaní svojho prenasledovateľa nakoniec ak tak musíte poraziť v priamom boji. Prečo teda sme nešli po ňom hneď? To vedia asi len vývojári hry. Okrem toho ako nadobúdate svoje schopnosti späť, tak rastie aj počet nepriateľov a ich sila. Ultimátne tak máte pocit, že je Dracula oproti svojej ľudskej podobe z prvej hry podstatne slabší. V prvej hre ste porazili aj samotného Satana a tu sa Dracula prikráda popri jeho služobníkoch, ktorí znamenajú okamžitú smrť. Satana nakoniec vyzvete na súboj na konci hry znovu, jeho služobníkov ste však v hre nikdy neporazili.

     

Tieto mínusy však kompenzuje výborná hudba od Oscara Arauja, už spomenutá grafická stránka a doplnkové skiny DLC pre Draculu. Skiny sa dokonca dajú kombinovať a tak sa viac priblížiť podobe pôvodného Draculu z Castlevanie. Trocha zvláštnosť je tá, že jeden skin nájdete v extras, zatiaľ čo druhý v nastaveniach hry. Zrejme je to práve kvôli tej kombinovateľnosti.

Malinkým sklamaním je kratšia herná doba. Síce je hra dlhšia ako Mirror of Fate s cca 12 hodinami, oproti prvej hre, ktorá má 35+ hodín je to tu len okolo polovice, a teda asi 16h (bez získania všetkých rozšírení mágie a života). Pri tom ako skvelo napredoval príbeh, ktorý som hltala som nakoniec po približne dvoch dňoch mala hru prejdenú a ostal vo mne taký ten prázdny pocit. Hra ma bavila ešte viac ako predošlé dve Lords of Shadow, nakoniec som si ju ale nedokázala užívať tak dlho. Je vidieť, že tu boli obmedzené prostriedky, pretože mnoho konceptu sa nakoniec do finálnej hry nedostalo, ako aj niektoré vedľajšie postavy mohli mať trochu viac náhľadu do ich života.

     

Castlevania: Lords of Shadow 2 je teda veľmi vydareným zakončením série a určite stojí za to dať jej šancu. Treba sa odpútať od názvu Castlevania a nezrovnávať ju s klasikou, ktorá funguje na úplne inom princípe. Je to svieža hra, ktorá využila väčšinu potenciálu zdedeného z prvej časti. I napriek šach-matu, ktorý si samotní tvorcovia dali, keďže príbeh je ukončený a tak sa asi už pokračovania či vedľajšieho príbehu asi nedočkáme určite stojí za vyskúšanie.

Finálny verdikt: 7/10
Klady
atmosféra
hudba
grafické spracovanie
súbojový systém a kombá
Zápory
kratšia herná doba
neopodstatnené zakrádanie sa