Akira

Pridané 17. 09. 2018, Autor: Youko Akira
 
Originálny názov:アキラ
Anglický prepis:Akira
Zaradenie:film
Žánre:akcia, adventúra, horor, dráma, psychologický
Témy:super sila, budúcnosť, katastrofa, ľudská zbraň, kyberpunk, postapokalypsa
Počet epizód:1
Rok vydania:1988
Pôvodné dielo:manga
Veková hranica:15+
 

Postupne ako roky plynú sa vraciam k filmom, ktoré som naozaj dlho nevidela. Z jednej strany zoznamujem rada iných s dobrými filmami, z druhej sa proste neviem ubrániť nostalgii. A tak som sa znovu raz dostala k dielu, ktoré mnohí považujú za majstrovské a aj môj vkus bol dlhé roky ovplyvnený práve týmto kúskom. Je to už trinásť rokov, odkedy som prvýkrát videla kyberpunkový postapokalyptický film Akira a doteraz na neho musím spomínať. Môj vkus ale dozrel a pohľad na veci sa zmenil, a preto sa na film nebudem dnes pozerať len zasnenými očami, ale očami kritika.

Rok 1988, atómová explózia v Tokiu spustí sled udalostí vedúcich k Tretej svetovej vojne. O 31 rokov neskôr sa teraz zvané Neo-Tokio spamätáva, ale trápia ho drogy, gangové násilie aj protivládni teroristi. Súčasťou jedného motorkárskeho gangu s názvom Kapsuly je aj Kaneda Šótaró a jeho kamarát z detstva Tecuo Šima. Počas jednej z ich pravidelných roztržiek s gangom "Klauni" sa Tecuo nešťastne stretá s dieťaťom s psychickými silami, ktoré utieklo z tajného vládneho projektu. Nehoda spôsobená chlapcom prebudí skryté psychické sily v Tecuovi, čoho si všimnú aj ľudia z onoho vládneho projektu.

     

Film vo svojej dobe bol oslnivým vo viacerých aspektoch. Okrem toho, že vyobrazoval problém s násilím aj drogami a vlastne „predpovedal“ Olympijské hry, ktoré sa udejú v roku 2020 práve v Tokiu, váš pohľad upúta na celú dobu animácia. Nie je nič ikonickejšieho ako nočné mesto plné hologramov s preháňajúcimi sa motorkami za sprievodu hudby od japonského hudobného kolektívu Geinó Jamaširogumi (芸能山城組 ). Práve kvôli nočným scénam bola vytvorená nová paleta päťdesiatich nových farieb, ktoré predtým v animácii neexistovali, pretože nočné scény vyžadujú širšiu paletu. Dokopy tak na film bolo využitých až úctyhodných 327 farieb! To je jeden z dôvodov, prečo sa animovaných diel odohrávajúcich po západe slnka vytváralo vždy všeobecne menej. Okrem farebnosti animácia vyniká aj jej plynulosťou, pretože obsahuje až 2 212 záberov, čo je dokopy asi 160 000 snímkov. To je približne dva až trikrát viac ako je na animáciu bežné. Dnes už sme síce navyknutí na super farebnú a plynulú animáciu, keďže nám pomáhajú počítače. V osemdesiatych rokoch niečo také nebolo ešte bežné a animátorom div ruky neupadli aby nám mohli priniesť kvalitnú zábavu.

Manga v dobe natáčania filmu ešte nebola ukončená, a preto sa film aj dosť líši. Vmestiť celý dej šiestich masívnych kníh (vtedy ich šesť samozrejme ešte nebolo) do jedného celovečerného filmu bol ďalší oriešok, s ktorým sa Kacuhiro Otomo musel popasovať. Vedľajšie postavy tak nedostali dostatok priestoru a priebeh udalostí sa tiež podstatne zmenil. Kto nečítal mangu, tomu mohol film prísť ako ideálny, ako nudný (v takom prípade zrejme budete preferovať tú hlavnú vlnu anime kde je viac akcie) alebo aj ako nedostatočne vysvetlený. Na začiatku sa mi film javil ako ideálny, teraz sa na neho pozerám po prečítaní mangy a opätovnom pozeraní, ehm, a nie jednom.... práve ako keby filmu chýbalo mnoho vysvetlení. Kto, alebo čo je Akira, čo za zvláštny kult vyznávačov sa v Tokiu nachádza, prečo vlastne vznikli protivládni teroristi, alebo čo je ich gól... Niečo z toho tam síce naznačené je, ale v skutočnosti sa tým plne zaoberá len manga.

     

Niekomu tiež nemusí sadnúť štýl kresby, presnejšie tváre postáv. Trochu sú si všetci podobní ako vajce vajcu a tak vás to môže miasť. Problematické to je navyše aj preto, že tvárou nie sú príliš odlišné ani opačné pohlavia. Ako som už ale spomenula,  do animácie sa vložil obrovský kus práce. Kresba je mix realizmu a klasického anime štýlu. Je to štýl odvíjajúci sa priamo z mangy a realizmus je cítiť predovšetkým na scenériách a neutíchajúcom meste. Naopak komiksový manga štýl je viac cítiť u mierne komickejších, oddychových scén zahŕňajúcich Kanedovu mimiku tváre. Animácia je využitá aj ako tichý sprostredkovateľ informácií, ktoré za normálnych okolností využívajú hovorený komentár. 

Tak, a sme na konci recenzie. Analýza spomína to dobré i to zlé, ale zase som sa akosi zamerala skôr na tie pozitíva. Zamerať sa na hľadanie múch u obľúbených filmov je pomerne ťažký oriešok, ktorý nie je ľahké rozlúsknuť. Zreteľne najväčšou slabinou filmu ostávajú nevysvetlené informácie, kvôli ktorým je divák zmätený. Neuspokojivé podanie javov preto znižuje moju známku, ktorá by bola v dobe môjho detstva 10/10. 

Finálny verdikt: 7/10