názvu, dátumu |  |  |  |
Dvadsiateho druhého apríla roku 1999 sa dostal na knižný trh román, ktorý v celom Japonsku odštartoval vlnu nepokojov, protestov, pobúrení i nemý úžas nad jednoduchosťou riešenia narastajúcej problematiky výchovy mládeže v školách. A ten román neskôr dostal i film.
„Džu-on: The Grudge“ väčšina divákov pozná pod názvom Nenávisť. Vo filmovom priemysle si vydobyla dve filmové podoby, obe od toho istého režiséra.
V roku 2005 natočil japonský režisér a scenárista, Takaši Šimizu, celkom úspešný celovečerný snímok „Rinne“ (Reincarnation). Bol to film nepriamo nadväzujúci na sériu klasických j-hororov, ktoré sú známe tým, že svoj koncept budujú nielen na hororovej fikcii čerpajúcej námety prevažne z ázijskej mytológie, ale obsahujú dokonca unikátne až bizarné témy inšpirujúce sa štruktúrou takzvaného psychologického hororu.
Stanica metra, celovečerný zhon, telo na tele a 54 rozkošne vyzerajúcich školáčok. Jeden dlhý rad, ktorý tieto dámy vytvorili pozdĺž nástupišťa, sympatické úsmevy, krátke minisukne, vyzváňajúce telefóny a dievčenský smiech, čo na malú chvíľu skrášli chaos vládnuci navôkol. Prichádzajúci vlak, bezpečný odstup, pár veľmi vystresovaných ľudí a hlasné odpočítavanie. Práve ono by malo zaujať najviac, pretože keď skončí, vodopád krvi skrášli nielen vás, ale aj sklá vlaku...
To by nebol majster Kurosawa, keby neurobil z jednoduchého príbehu veľký film, do ktorého vniesol aj trošku iný rozmer, ako je len naháňanie páchateľa. Snímok je úplne zjavne rozdelený na dve časti. Prvá sa takmer výlučne odohráva v jednej izbe domu na kopci, kde býva Kingo Gondo. Ten práve ide uskutočniť veľký obchod, na ktorý sa dlho pripravoval a ktorý má navždy zmeniť jeho život. No stane sa niečo, s čím nepočítal. Jeho syn je unesený.
| | | |
