Vzostup a pád Yu-Gi-Oh! TCG

Pridané 17. 03. 2020, Autor: Youko Akira

Yu-Gi-Oh! TCG bol svojho času fenomén. Kto by nepoznal postavy s prehnane divnými vlasmi hrajúcimi kartovú hru pomocou Duel Diskov zariadení na ich ľavej ruke? Zberateľská kartová hra vznikla už v roku 1996 a je teda dnes už staršia, ako niektorí anime fanúšikovia. Yu-Gi-Oh! je jednou z mála kartových hier, ktoré sa môžu pýšiť vlastnou TV sériou aj komiksom, niečo, čo nemá ani Magic: The Gathering (v skratke MTG) napriek svojej popularite. Aby som ale nekrivdila, je treba spomenúť, že MTG má komiksy, na vlastnú hranú či animovanú sériu si bohužiaľ ešte musí počkať. Kto by chcel oponovať, že stále sú tu aj Pokémoni, k tomu len toľko, že TV séria a videohry boli u Pokémonov prvé, karty prišli až po ich úspechu. 

O čom Yu-Gi-Oh! TCG je?

Počítam, že ten, kto o tento článok zavadí to vedieť bude. Ale keby náhodou nie, Yu-Gi-Oh! TCG je zberateľská kartová hra. Prívlastok TCG je vlastne Trading Card Game. V skratke to znamená, že hráč si môže zakúpiť už vystavané hracie balíčky, ktoré nasledovne môže upraviť podľa seba vďaka napr. kúpe rozširovateľných balíčkov a zlepšiť tak svoje šance na výhru či rovno kupovať kusové karty a vytvoriť si vlastný originálny balíček. Počas toho vlastne zároveň vytvára vlastnú zbierku kariet, ktoré si môže založiť do albumu alebo vymieňať s inými hráčmi. Karty majú rôzne rarity, čo sa odráža na spracovaní ich povrchu a zároveň aj cene. Na cenu karty ale vplývajú aj iné faktory, napr. z akej je edície a samozrejme ako je silná a vyhľadávaná medzi hráčmi.

Hra je primárne pre dvoch hráčov, ktorí hrajú proti sebe. Dá sa hrať aj v štyroch, dve dvojice proti sebe, ale to je menej hraný formát. Jedna hra je rozdelená do troch duelov, z ktorých musí jedna strana vyhrať aspoň dva. Vyhrá ten hráč, ktorý zníži súperovi život z 8000LP (Life Points) na 0LP. K tomu hráči využívajú predovšetkým svoje monštrá (Monster), ktorými sa dá útočiť a brániť sa, ale dopomáhajú k tomu aj kúzla (Spell) a pasce (Trap). 

To znie ako zábava však?

Tak, kde sa stala chyba?

Zbieranie stratilo zmysel

Kedysi bolo bežné, že staré, vzácne karty boli zberateľsky cenné, teda symbolom statusu YGO hráča/zberateľa. Cena týchto kariet sa odvíjala od ich vzácnosti, nezáležalo na tom ako dobré tie karty boli v hre. Bola tu záruka, že ich cena neklesne. Cenu si držali dlhodobo, ako starli tak dokonca na cenách niekedy rástli, pretože bolo ťažšie a ťažšie ich zohnať. Potom ale prišiel rok 2011, ktorý priniesol rapídnu zmenu. Začali sa vydávať zberateľské plechovky, ktoré obsahovali znovu vydané staré karty. Z jednej strany to znamenalo, že karty boli zrazu lacnejšie a teda dostupnejšie pre hráčov, ktorí sa k nim predtým nevedeli dostať. Na druhú stranu ak ste raz zaplatili nejakú sumu, karty si ju neudržali a vy ste stratili na hodnote. Hráči si tak mohli vyberať z viacerých kariet ako predtým, zberatelia ale zaplakali. Držanie kariet v albume už viac nemalo zmysel a bolo jedno, že hra je kategorizovaná ako zberateľská. Keď teraz vidíte hráča s albumom plným skvelých kariet, je treba pozerať sa už aj na vydania a edície, aby ste rozlíšili odkiaľ karta vlastne je.

Pre príklad: Dark Magician Girl začína už na dvoch centoch za kartu, ale zároveň môžete získať Dark Magician Girl aj za 50 €. To je z dôvodu, že táto karta bola vydaná v cca dvadsiatich piatich verziách.

Samozrejme treba sa na to pozrieť z oboch strán, čo postihlo starších zberateľov je vnímané ako pozitívum pre obyčajných hráčov, ktorí si chcú len zadovážiť karty, ktoré sa im páčia alebo sa im hodia do balíčku za prijateľnú cenu. Dá sa však s istotou povedať, že toto rozhodnutie z časti zdecimovalo staršiu generáciu zberateľov tejto hry.

Keď raz skončíte, je ťažké sa k hre vrátiť

Poznám pár hráčov, ktorí s YGO skončili a následne sa chceli k hraniu vrátiť. Ale už sa nevrátili... Hranie, aké si pamätali, totiž už dávno neexistovalo.

Kedysi to boli tri typy kariet: 
1. Monster deliace sa na Normal (žltá), Effect (hnedá), Ritual (modrá) a Fusion (fialová)
2. Spell deliace sa na Normal, Continuous, Equip, Quick-play, Field a Ritual
3. Trap – deliace sa na Normal, Continuous a Counter

 
Normal Monster, Effect Monster, Ritual Monster a Fusion Monster

Dnes to už ale také jednoduché nie je. Monštrá sú teraz ešte aj Synchro, Xyz, Pendulum a Link. K bežným štyrom farbám monster kariet pribudli aj biele, čierne, dvojfarebné a modré s hexagónmi. Nie je toho už nejak veľa? Všetky tieto monster karty majú samozrejme nové podmienky vyvolávania, odrádzajú tak hráčov, ktorí chcú sú z nostalgie znovu zahrať. Staré karty už nie sú veľmi relevantné, chýbajú monštrá označované ako Tuner, ktoré sú využívané pri vyvolávaní Synchronov a podobne. Z veľkej časti takýto hráč musí znovu zainvestovať do zbierky a zabudnúť na nostalgiu, pretože duely teraz vyzerajú úplne inak.


Synchro Monster, XYZ Monster, Pendulum Monster, Link Monster

F*ck you, Konami!

Toto neplatí len u videohier, ale aj u kariet. Konami sa snaží manipulovať hráčov predovšetkým pomocou Banlistu k pravidelnej kúpe nových kariet, aby maximizovala zisky. Banlist by pritom mal slúžiť hlavne ako nástroj balansovania hry a aj napriek tomu je Yu-Gi-Oh! nie veľmi balansovaná hra v porovnaní  trebárs s Magic: the Gathering. Nové exkluzívne karty, ktoré sú až príliš silné sú chrlené príliš často a následne často aj zabanované. Bežná stratégia tu je kúpenie plechovky, aby ste si dokončili balíček, následne je váš balíček zničený Banlistom, potom pre zmenu utrpia vaše karty, keď príde nová vlna reprintov a cyklus sa opakuje. Potom príde na radu rozhodnutie o vydaní nového formátu kariet a váš starý balíček už nie je vôbec relevantný, pretože proti týmto novým kartám proste neobstojí. 


Na záver len dodám, že patrím presne k tým hráčom, ktorí kedysi prestali hrať a následne sa k YGO vrátili. Hranie ma prestalo zaujímať po zavedení Synchro kariet, ktoré pre mňa neboli relevantné a nechcelo sa mi kompletne prerábať balíček a naháňať úplne nové karty. O desať rokov neskôr som sa k hre chcela vrátiť a aj som sa vrátila. V prostredí útulného domova hrávame starý formát s kartami, ktoré poznáme z nostalgie a majú pre nás hodnotu predovšetkým spomienkovú. Staré pravidlá bez nových kariet sú navyše podstatne jednoduchšie. Na zápasy vonku môžem zabudnúť, to by predstavovalo veľkú časovú aj peňažnú investíciu, ktorá pre mňa nie je lákavá. Yu-Gi-Oh! hráčska komunita bola v SR kedysi najväčšia spomedzi všetkých kartových hier. Dnes ledva prežíva, na výslnie sa dostal skôr Magic a aj Pokémoni si vedú o niečo lepšie. Ostáva nám povzdych a možnosť potešiť sa aspoň paródiou Yu-Gi-Oh! The Abridged Series