Katakana má 46 znakov, z čoho 5 je samohlások (a, e, i, o, u) a zvyšné sú dvojhlásky (s výnimkou spoluhlásky n). Zatiaľ čo hiragana je viac zaoblená a vyvážená, katakana má ostrejšie hrany.
ア a
|
イ i
|
ウ u
|
エ e
|
オ o
|
カ ka
|
キ ki
|
ク ku
|
ケ ke
|
コ ko
|
サ sa
|
シ ši
|
ス su
|
セ se
|
ソ so
|
タ ta
|
チ či
|
ツ cu
|
テ te
|
ト to
|
ナ na
|
ニ ni
|
ヌ nu
|
ネ ne
|
ノ no
|
ハ ha
|
ヒ hi
|
フ fu
|
へ he
|
ホ ho
|
マ ma
|
ミ mi
|
ム mu
|
メme
|
モ mo
|
ヤ ja
|
|
ユ ju
|
|
ヨ jo
|
ラ ra
|
リ ri
|
ル ru
|
レ re
|
ロ ro
|
ワ wa
|
|
|
|
ヲ wo
|
|
ン n
|
Zdvojené hlásky píšu rovnako ako v hiragane pomocou malého cu ツ. Predlžovanie slabík v prevzatých slovách písaných katakanou sa používa vodorovná čiara ー, napr.: ノート (nóto) – zošit.
Rada ア a イ i ウ u エ e オ o
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Rada カ ka キ ki ク ku ケ ke コ ko
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Rada サ sa シ ši ス su セ se ソ so
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Rada タ ta チ či ツ cu テ te ト to
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Rada ナ na ニ ni ヌ nu ネ ne ノ no
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Rada ハ ha ヒ hi フ fu へ he ホ ho
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Rada マ ma ミ mi ム mu メme モ mo
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Rada ヤ ja ユ ju ヨ jo
![]() |
![]() |
![]() |
Rada ラ ra リ ri ル ru レ re ロ ro
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Rada ワ wa ヲ wo
![]() |
![]() |
Slabika ヲ wo, ktorá má v hiragane čisto gramatickú funkciu nemá samostatné využitie ani v katakane. Používa sa na zvýraznenie textu (podobnosť s kurzívou).
Spoluhláska ン n
Na získanie znelých slabík sa využíva nigori a marunigori rovnako ako u hiragany.
カ ka → ガ ga
|
キ ki → ギ gi
|
ク ku → グ gu
|
ケ ke → ゲ ge
|
コ ko → ゴ go
|
サ sa → ザ za
|
シ ši → ジ dži
|
ス su → ズzu
|
セ se → ゼ ze
|
ソ so → ゾ zo
|
タ ta → ダ da
|
チ či → ヂdži
|
ツ cu → ヅ zu
|
テte → デ de
|
ト to → ド do
|
ハ ha → バ ba
|
ヒ hi → ビ bi
|
フ fu → ブ bu
|
へ he → ベ be
|
ホ ho → ボ bo
|
ハ ha → パ pa
|
ヒ hi → ピ pi
|
フ fu → プ pu
|
へ he → ペ pe
|
ホ ho → ポ po
|
ヂdži a ヅ zu sa nepoužívajú, nájdeme ich skôr podobne ako ヲ wo vo zvýraznenom texte písanom v hiragane.
U dvojhlások v katakane platí rovnaké pravidlo ako z hiragany: píšu pomocou kombinácie grafémov pre slabiky, ktoré končia samohláskou i a zmenšených grafémov ヤ, ユ, a ヨ.
ヤ (ja)
|
ユ (ju)
|
ヨ (jo)
|
キャ kja
|
キュ kju
|
キョ kjo
|
ギャ gja
|
ギュ gju
|
ギョ gjo
|
シャ ša
|
シュ šu
|
ショ šo
|
ジャ dža
|
ジュ džu
|
ジョ džo
|
チャ ča
|
チュ ču
|
チョ čo
|
ニャ nja
|
ニュ nju
|
ニョ njo
|
ヒャ hja
|
ヒュ hju
|
ヒョ hjo
|
ビャ bja
|
ビュ bju
|
ビョ bjo
|
ピャ pja
|
ピュ pju
|
ピョ pjo
|
ミャ mja
|
ミュ mju
|
ミョ mjo
|
リャ rja
|
リュ rju
|
リョ rjo
|