Japonské sviatky

Pridané 05. 02. 2013, Autor: Youko Akira

Japonské sviatky sú zmesou tradičnej kultúry s modernou, presne tak ako celé Japonsko. Majú sviatky štátne i neštátne, prevzaté a tradičné. V nasledujúcom článku sú vypísané všetky tie, ktoré Japonci oslavujú. Skratka ŠS označuje štátne sviatky. Pokiaľ sviatok pripadá na nedeľu, nasledujúci pondelok je voľno. Ak je medzi sviatkami jeden pracovný deň, i ten bude voľný.


1. januára
Nový rok (Šogacu) ŠS
Nový rok trávia Japonci s rodinou a všetky obchodné záležitosti sú až do 3. januára zastavené.  Nový rok je veľká udalosť. Traduje sa, že ak chcete zanechať starý rok a začať nový, musíte mať vybavené všetky povinnosti z toho predošlého. Nový rok sa oslavuje slávnosťami „Bonenkai“ (Slávnosti zabudnutia roku, ktoré môžu trvať až do 3. januára. V januári po novom roku pre zmenu prebiehajú „Šinenkai“ (Novoročné slávnosti))

2. pondelok v januári
Deň osláv dospelosti (Seidžin no hi) ŠS
Oslavujú ho všetci mladí ľudia, ktorí v danom roku dosiahli 20 rokov. To je znak dospelosti a tiež minimálny vek pre zúčastnenie sa na voľbách, pitie alkoholu a fajčenie. Je to národný sviatok, ktorý bol zavedený v roku 1948. Slávi sa druhý pondelok v januári. 20-ročné mladé ženy sú oblečené v kimone a muži môžu byť ako v obleku, tak i v kimone. Niektoré prefektúry na severe usporadúvajú slávnosti na počesť mladých ľudí v marci alebo v apríli. Všetko záleží od počasia.

3. alebo 4. februára
Slávnosť hádzania zŕn (Secubun)
Podľa japonského lunárneho kalendára je to deň pred príchodom jari. Po mnohé storočia ľudia v tento deň vyháňali zo svojich obydlí zlých duchov za pomoci pachu zhorených hláv sardiniek, dymom z dreva alebo zvukom bubnov.  V dnešnej dobe sa hádže fazuľa okolo domov, svätýň a chrámov. Počas hádzania fazule sa kričí „Oni wa soto! Fuku wa uči!“ – Diabol von, šťastie dnu! Potom by sa malo zdvihnúť toľko kusov fazule, koľko zodpovedá veku danej osoby, a zjesť ich.

11. februára
Sviatok založenia štátu (Kenkoku kinenbi) ŠS
Podľa zápisov zo skorej histórie bolo tento deň v roku 660 p. n. l. založené Japonské cisárstvo.

3. marca
Sviatok bábik/Dievčenský sviatok (Hina macuri)
V tento deň si rodiny, kde sú dievčatá, želajú svojim dcéram úspešný a šťastný život. V dome sa vystavujú bábiky spolu s marhuľovými kvetmi . Sviatok má korene v Číne, kde podľa tradícií bolo zlo uzamknuté do bábiky a tá bola potom hodená do rieky. Na sviatok bábik sa pije saké a podáva sa čiraši suši (morské plody s hubami a zeleninou na suši ryži)

okolo 20. marca
Deň jarnej rovnodennosti (Šunbun no hi) ŠS
Ľudia vzdávajú vďaku prírode. Taktiež sa navštevujú hroby.

29. apríla – 5. mája
Zlatý týždeň (Ógon šúkan)
Zlatý týždeň sa skladá z niekoľkých národných sviatkov: Šówa no hi, Kenpo kinenbi, Midori no hi, Kodomo no hi. V tento týždeň sa konajú mnohé slávnosti. Japonci sú doma, nechodia do školy ani nepracujú.

29. apríla
Deň Šówy (Šówa no hi) ŠS
Narodeniny bývalého vládcu Šówy, ktorý zomrel v roku 1989. Až do roku 2006 sa 29. apríla oslavoval  Midori no hi (4. mája)

3. mája
Deň ústavy (Kenpo kinenbi) ŠS
Nová ústava bola schválená v roku 1947. Zaujímavosťou ústavy je článok 9 - Japonsko sa nebude zúčastňovať žiadnych vojnových aktivít, ale povoľuje obranu vlastnej krajiny. Kenpo Kinenbi je súčasťou tzv. Ogon Šúkan-u - Zlatého týždňa, ktorý sa skladá zo sviatkov Šówa no Hi, Kenpo kinenbi, Midori no hi a Kodomo no hi. Celý týždeň sa nepracuje a nechodí sa do školy.

4. mája
Zelený deň (Midori no hi) ŠS
Až do roku 2006 bol oslavovaný 29. apríla. Oslavuje prírodu a prostredie, v ktorom žijeme, pretože cisár miluje rastliny a prírodu.

5. mája
Deň detí (Kodomo no hi) ŠS
V minulosti sa v tento deň kosatcami vyháňali zlí duchovia a oslavoval sa Tango no Sekku (Chlapčenský sviatok). Dnes je sviatkom všetkých detí. V rodinách, kde majú chlapcov, sa vykonávajú špeciálne rituály, vystavujú sa modely brnenia a bojovníckych heliem, pred domom sa na žrď vztyčujú vlajky v tvare kaprov.

7. júla
Sviatok hviezd (Tanabata)
Podľa čínskej legendy sa dve hviezdy - Altair a Vega – na opačných stranách Mliečnej cesty stretajú len raz do roka v tento deň. Ľudia píšu svoje priania na päťfarebné papierové prúžky a vešajú ich na bambusové vetvičky. Vetvičky sa umiestňujú na nápadné miesta tak, aby sa priania vyplnili.

3. pondelok v júni
Deň mora (Umi no hi) ŠS
Vzdávanie vďaky moru a prianie si prosperity pre Japonsko, námornú krajinu.

13.-15. júla/augusta
Obon/Bon
Budhistický sviatok oslavujúci predkov. Verí sa, že v tento sviatok sa duše predkov vracajú späť  do tohto sveta a navštevujú svojich príbuzných. Pred domy sa vešajú lampióny, tancujú sa bon odori (obon tance), navštevujú sa hroby a pred oltáre sa kladie jedlo ako obeť. Na konci Bon-u sa spustia lampióny po rieke, jazere alebo mori, aby sa zosnulí príbuzní mohli znovu vrátiť do posmrtného sveta.

11. augusta
Deň hôr (Jama no hi) ŠS
Najčerstvejší sviatok v zozname všetkých Japoncov je práve Deň hôr, ktorý bol oznámený v roku 2014 a prvýkrát slávený v roku 2016.  

3. pondelok v septembri
Deň úcty k starším (Keiro no hi) ŠS
Ľudia vzdávajú úctu starším.

Okolo 23. septembra
Deň jesennej rovnodennosti (Šubun no hi) ŠS
Navštevujú sa hroby.

2. pondelok v októbri
Deň športu (Tajku no hi) ŠS
V roku 1964 boli otvorené Olympijské dni v Tokiu. V tento deň ľudia športujú a udržujú si zdravú myseľ.

3. novembra
Deň kultúry (Bunka no hi) ŠS
V deň kultúry. Školy a vláda odmeňujú vybraných ľudí za ich kultúrne úspechy.

15. novembra
Sviatok 7-5-3-ročných (Šiči-Go-San)
Dievčatá vo veku 3 a 7 rokov a chlapci vo veku 3 a 5 rokov sú v kimonách braní do miestnych svätýň, kde im rodičia želajú zdravie. Dostávajú cukríky nazývané  chitose-ame/čitose-ame/ obalené do vrecka s obrázkom žeriava alebo korytnačky. Cukrík, žeriav a korytnačka sú symbolmi dlhého života.

23. novembra
Deň vďakyvzdania práci (Kinro kanša no hi) ŠS
Deň úcty k pracujúcim.

23. decembra
Cisárove narodeniny (Tenno no tandžóbi) ŠS
Narodeniny cisára Akihita. Cisár Akihito je v poradí už 125. panovník Japonska. Narodil sa v roku 1933 a vládne od roku 1989.

25. decembra
Vianoce (Kurisumasu)
Vianoce boli predstavené Japonsku misionármi v 16. storočí.  Ako kresťanský sviatok ho vníma iba malá časť kresťanského Japonska.  Ľudia si vymieňajú darčeky a stretajú sa pri spoločnom jedle. Populárnym „jedlom“ je piškótový múčnik s jahodami a šľahačkou.

31. decembra
Večer pred Novým rokom (Omisoka)
O polnoci, keď začnú zvoniť zvony po celom Japonsku,  sa navštevujú svätyne a chrámy. Podľa budhistickej viery majú ľudské bytosti 108 svetských túžob, preto zvony zazvonia 108-krát. Tieto údery sú cestou k ich zahnaniu. Tradične sa v tento deň konzumujú pohánkové rezance, ktoré symbolizujú prianie dlhého života a pevného zdravia v nadchádzajúcom roku.