Japončina 5: Osobné, privlastňovacie, opytovacie a ukazovacie zámená

Osobné zámená

Jednotné číslo

1. osoba
Keď Japonci  hovoria o sebe  v prvej osobe s dôrazom, ukazujú si prstom na nos.

わたくし [watakuši] – číta sa bez u – watakši –
わたし [wataši] – používané v bežnom hovore
ぼく [boku] – používajú muži v bežnom hovore

Nespisovné výrazy:
あたし [ataši] – používajú ženy
おれ [ore] – používajú muži keď hovoria s rovnocenným alebo nižšie postaveným človekom

2. osoba
あなた [anata] – ty/vy v bežnom hovore, hlavne keď hovoríte s rovnako alebo nižšie postaveným človekom. Používajú aj manželky na svojich manželov (v súkromí).
きみ [kimi] – ty, hlavne medzi priateľmi mužmi, prípadne nižšie postavenými osobami a deťmi
おまえ [omae] – ty, hovorový výraz medzi mužmi, často používaný voči nižšie postaveným. Muži tak v súkromí volajú svoje manželky.

Nespisovné výrazy:
あんた [anta] – ty, používané pre nižšie postavené osoby, urážlivé.

3. osoba
かれ [kare] – on
かのじょ [kanodžo] – ona

Množné číslo

1. osoba
わたくしたち [watakušitači] –  číta sa watakštači, používané vo formálnej japončine
わたしたち [watašitači] – číta sa wataštači, my,  vo význame my všetci vrátane vás, používané v bežnom hovore
わたしども [watašidomo] – my, vo význame my  mimo vás, hlavne v inštitúciách a firmách, kedy treba odlíšiť napr. klientov od zamestnancov
ぼくたち alebo  ぼくら [bokutači alebo bokura] – bežné hovorené používané mužmi. Nejedná sa o vyslovene mužskú skupinu.
われわれ [wareware] – my, ktorých niečo spojuje (rodina, príslušnosť alebo národnosť atď.)

Nespisovné výrazy:
おれたち a  おれら [oretači, orera] – my, používané mužmi

2. osoba
あなたがた, あなたたら [anatagata, anatatači] – vy, používané pri oslovovaní osôb rovnako alebo nižšie postavených
きみたち[kimitači] – vy, používané medzi priateľmi, pre nižšie postavené osoby a deti
おまえたち, あんたたち [omaetači, antatači] – vy, hovorený výraz používaný mužmi pri oslovovaní nižšie postavených osôb

3. osoba
かれら [karera] – oni (skupina s aspoň jedným mužom)
かのじょたち [kanodžotači] - ony

Privlastňovacie zámená

Privlastňovacie zámená sa tvoria pridaním partikuly の [no] k osobným zámenám.

わたしの [wataši no] – moje
きみの [kimi no] – tvoje
かれの [kare no] – jeho
かのじょの [kanodžo no] – jej
かれらの [karera no ] – ich

こ sa  používa keď to, o čom hovorím, je v dosahu oboch komunikujúcich (napr. kniha, ktorú držím).
そ sa  používa keď to, o čom hovorím, je z mojej strany ďalej, ako u poslucháča (napr. kniha je na stole vedľa neho, ale ja stojím ďalej).
あ sa  používa keď to, o čom hovorím, je ďaleko, mimo dosahu,  pre mňa aj poslucháča.
ど sa  používa pri tvorení otázok.