1. osoba
Keď Japonci hovoria o sebe v prvej osobe s dôrazom, ukazujú si prstom na nos.
わたくし [watakuši] – číta sa bez u – watakši –
わたし [wataši] – používané v bežnom hovore
ぼく [boku] – používajú muži v bežnom hovore
Nespisovné výrazy:
あたし [ataši] – používajú ženy
おれ [ore] – používajú muži keď hovoria s rovnocenným alebo nižšie postaveným človekom
2. osoba
あなた [anata] – ty/vy v bežnom hovore, hlavne keď hovoríte s rovnako alebo nižšie postaveným človekom. Používajú aj manželky na svojich manželov (v súkromí).
きみ [kimi] – ty, hlavne medzi priateľmi mužmi, prípadne nižšie postavenými osobami a deťmi
おまえ [omae] – ty, hovorový výraz medzi mužmi, často používaný voči nižšie postaveným. Muži tak v súkromí volajú svoje manželky.
Nespisovné výrazy:
あんた [anta] – ty, používané pre nižšie postavené osoby, urážlivé.
3. osoba
かれ [kare] – on
かのじょ [kanodžo] – ona
Množné číslo
1. osoba
わたくしたち [watakušitači] – číta sa watakštači, používané vo formálnej japončine
わたしたち [watašitači] – číta sa wataštači, my, vo význame my všetci vrátane vás, používané v bežnom hovore
わたしども [watašidomo] – my, vo význame my mimo vás, hlavne v inštitúciách a firmách, kedy treba odlíšiť napr. klientov od zamestnancov
ぼくたち alebo ぼくら [bokutači alebo bokura] – bežné hovorené používané mužmi. Nejedná sa o vyslovene mužskú skupinu.
われわれ [wareware] – my, ktorých niečo spojuje (rodina, príslušnosť alebo národnosť atď.)
Nespisovné výrazy:
おれたち a おれら [oretači, orera] – my, používané mužmi
2. osoba
あなたがた, あなたたら [anatagata, anatatači] – vy, používané pri oslovovaní osôb rovnako alebo nižšie postavených
きみたち[kimitači] – vy, používané medzi priateľmi, pre nižšie postavené osoby a deti
おまえたち, あんたたち [omaetači, antatači] – vy, hovorený výraz používaný mužmi pri oslovovaní nižšie postavených osôb
3. osoba
かれら [karera] – oni (skupina s aspoň jedným mužom)
かのじょたち [kanodžotači] - ony
Privlastňovacie zámená sa tvoria pridaním partikuly の [no] k osobným zámenám.
わたしの [wataši no] – moje
きみの [kimi no] – tvoje
かれの [kare no] – jeho
かのじょの [kanodžo no] – jej
かれらの [karera no ] – ich
|
これ [kore] – toto |
この [kono] - táto |
こ sa používa keď to, o čom hovorím, je v dosahu oboch komunikujúcich (napr. kniha, ktorú držím).
そ sa používa keď to, o čom hovorím, je z mojej strany ďalej, ako u poslucháča (napr. kniha je na stole vedľa neho, ale ja stojím ďalej).
あ sa používa keď to, o čom hovorím, je ďaleko, mimo dosahu, pre mňa aj poslucháča.
ど sa používa pri tvorení otázok.
