Go

Pridané 21. 07. 2016, Autor: Youko Akira

Go (čínsky 圍棋 [wej čchi], japonsky 囲碁 [igo], kórejsky 바둑[baduk]) je  populárna strategická dosková hra v Ázii pre dvoch hráčov, podobne ako šógi. Vo všetkých troch jazykoch sa dá názov preložiť ako „obkľúčiteľná dosková hra“. Cieľom hry je zabrať viac územia ako váš nepriateľ, prípadne zajať nepriateľove kamene.

Aj napriek jednoduchším pravidlám ako má šach či šógi je go podstatne zložitejšia hra. Hráva sa na doskách nazývaných „goban“, ktoré majú priesečníky, najčastejšie 19x19, 13x13 alebo 9x9. Hernými figúrkami sú čierne a biele „goiši“, teda go kamene. Tých je 180 z každej farby, pričom biele kamene sú vyrobené z mušle a čierne z bridlice. Goiši sa ukladajú do „goke“, čo sú uzatvárateľné misky z tmavého dreva.

História

Hra je príliš stará na to aby sa dokázal určiť jej vek, mohla však vzniknúť už  2000 rokov p. n. l. na území Číny. To by z nej robilo najstaršiu hru na svete, ktorá sa doteraz hrá v originálnej forme.  O hre písal aj známy filozof Confucius (551 – 479 p. n. l.) v súvislosti s ľudskou prirodzenosťou.  Go sa stalo jednou zo štyroch základných znalostí čínskych džentlmenov spolu s kaligrafiou, maľbou a hraním na lutnu.

Do Kórey a Japonska sa go dostalo niekedy v priebehu prvého tisícročia po Kristovi prostredníctvom obchodu. Plný rozmach však nastal až v Japonsku, kde bola podporovaná samotným bakufu (šógunátom). Šógun Tokugawa nariadil založenie štyroch go škôl (Honinbo, Hajaši,

Jasue a Inoue), z ktorých bol každý rok vybraný jeden reprezentant. Následne sa organizovali turnaje v hre o titul go-dokoro (Majster Go) čo podporilo obľúbenosť v Japonsku.  Najväčšie pokroky v hernej teórii go nastali v rokoch 1670 – 1679 vďaka štvrtej hlave školy Honinbo menom Dosaku, možno najlepším hráčom go v histórii.

Po páde šogunátu a nastúpením éry Meidži (osvietenosti) v roku 1868, go utrpelo ostrý pád. Asociácie a spolky spolu so školami sa prestali dotovať.  Popularite sa hra znovu začala tešiť po vydaní mangy Hikaru no Go v roku 1998 a odvysielaním anime tri roky neskôr. Dnes je v Japonsku viac ako milión hráčov, z ktorých je asi 500 profesionálov.

Základné pravidlá

Ťahom sa rozumie položenie jedného kameňa na voľný priesečník. Prípadné zajatie a vybratie súperových kameňov je súčasťou ťahu. Ťahu sa môžete aj vzdať.

Účelom hry je ohraničiť územie a prípadne zajať súperove kamene. Oba ciele sa hodnotia bodmi: jeden bod za každý priesečník územia, jeden bod za každého zajatca. Víťazom je hráč s väčším súčtom bodov.

Súťažné Go sa hrá na doske 19x19, začiatočníkom sa odporúča hrať na menších doskách. Súpravy obsahujú 180 goiši pre jedného hráča. Počas hry však platí, že hráč má počet kameňov „neobmedzený“. Ak mu nestačia, požiada súpera o výmenu zajatcov.

Vyhráva hráč, ktorý obsadil väčšie územie, inak hra končí remízou.

Na záver len dodám, že pri hraní go pracujú obe strany mozgu, ľavá i pravá. To teda znamená, že sa počas hrania využíva logická aj kreatívna časť mozgu a ich spolupráca sa prehlbuje. Mimo iného hra jednoducho reprezentuje vojnu, politiku a mnoho iných aspektov života a práve hraním go môžete porozumieť lepšie životu samému.

Ak by ste si go chceli skúsiť alebo nájsť detailnejšie pravidlá, na Slovensku i Česku existujú asociácie go. Môžete ich nájsť na
http://www.sago.sk/
a
www.goweb.cz.