Assassin’s Creed: Filmová novelizace​

Pridané 06. 07. 2017

Hneď na začiatok musím povedať, že som pomerne veľkou fanúšičkou Assassin’s Creed (AC) hier. „Objavila“ som ich síce len dva-tri roky dozadu, ale už teraz mám na svojom Steam a Uplay konte takmer všetky hry s nálepkou AC a prečítaných prvých päť kníh zo série od Olivera Bowdena. A rovnako ako každý fanúšik aj ja som bola z jednej strany natešená a z druhej v obavách, aký bude film... Ako teda dopadol film, je už mnohým známe, ale ako teda skončila kniha?

Rýchly úvod do tematiky pre neznalých mimo herných sérií:
Už od prvých náznakov existencie ľudstva bojujú dve frakcie proti sebe. Síce s podobným cieľom, ale s odlišnými prostriedkami sa snažia zabezpečiť mier na zemi. Týmito frakciami sú Asasínske bratstvo a Templársky rád. Zatiaľ čo asasíni chcú dosiahnuť mier pomocou voľnej ľudskej vôle, slobody slova a práv, templári na druhú stranu tvrdia, že ľudstvo sa musí podvoliť jednému vodcovi bez otázok a okolkov a len potom nastane mier. V tom im majú pomôcť záhadné artefakty prvej civilizácie – niekoho pred nami. A jedným z týchto záhadných výtvorov je aj Rajské jablko. Na prvý pohľad guľatý kus zvláštne rytého kovu má moc si podvoliť vôľu človeka a ovládať ho. A obe strany – templári aj asasíni – sa ho snažia získať skôr ako ten druhý...

Knižný a filmový dej:
Callum Lynch videl ako malý chlapec vlastného otca stáť nad mŕtvolou jeho milovanej matky. Jeho vlastný otec, zahalený kapucňou so zvláštnou čepeľou trčiacou spod jeho zápästia, stál priamo vedľa nej, kým jej životodarná červená tekutina pomaly kvapkala na zem. Obraz, na ktorý Cal nikdy nezabudne. Ako tridsaťsedemročný, problematický Callum čaká na svoju popravu v Texase za vraždu pasáka. Smrtiaca injekcia mu pomaly prúdi do žíl, keď pochopí, že toto je koniec a on zomiera. Tmu ale vystrieda svetlo so záhadnou ženou po jeho boku. Nezomrel. Z väzenia sa však dostal do druhého väzenia – Abstergo Industries – organizácie, ktorá sa snaží eliminovať násilie. Tu je náš hrdina strčený do veľkej paže nazývanej Animus a vrhnutý do simulácie, ktorá ukazuje minulosť jeho vlastného predka Aquila de Nehra, člena španielskeho asasínskeho bratstva v pätnástom storočí. Aquilar bol posledný známy člen držiaci to záhadné „Jablko“ a templári nechcú nič iné, ako nájsť jeho úkryt...

Callum Lynch je sympatický anti-hero charakter. V novelizácii ho spoznávame o niečo viac, vidíme lepšie aj detailnejšiu jeho minulosť. Vedľajšie postavy taktiež dostali priestor, ich vývoj je podstatne viditeľnejší a pôsobia menej do počtu. Kniha je lepšie zorganizovaná ako film, a aj podstatne lepšie napísaná ako scenár. Prišlo mi, že opisy prostredia boli zvládnuté lepšie ako opisy súbojov, ktoré na mňa pôsobili na začiatku o niečo viac kostrbato, ale postupne sa dostali na dobrú úroveň. A samozrejme, rovnako ako vo filme aj tu sú dve dejové línie postupne sa prepletajúce, dotvárajúce celý celok „Aquilarova minulosť - Callumova prítomnosť“. Kým v hrách chcú ľudia podstatne viac prítomného času, film ľudí sklamal len menšou porciou minulosti. Tá zas nie je taká malá a bez prítomnosti by celá adaptácia bola veľmi nesúmerná a svojím spôsobom aj bez hlavy a päty. Christie Goldenová je však veľmi dobrá spisovateľka a našla si svoju cestičku ako misky váh vyrovná bez problémov.

To, na čo nedostal priestor film, sa zhmotnilo v knihe. Ako som už spomenula, dozvedáme sa tak viac o minulosti Calluma Lyncha, o trochu viac sa tu rysuje aj samotný konflikt medzi templármi a asasínmi, ktorý bol pre neznalých kľúčovým prvkom, a na ktorý scenáristi Michael Lesslie, Adam Cooper a Bill Collage úplne zabudli. A navyše sa knihe podarilo spraviť niečo, čo filmu nie: naozaj vytvoriť puto medzi pôvodnými hrami a filmom, kde film sklamal na plnej čiare, keď sa mu nepodarilo ani trochu priblížiť k epickosti pôvodných asasínov (o kvalite novších hier sa dá, samozrejme, diskutovať). Vďaka tomu celý dej nepôsobí tak vytrhnuto z kontextu a pôsobí viac ako Assassin’s Creed. Nájdu sa tu známe mená ako Warren Vidic či Robert de Sablé z prvej hry.

Dúfala som, že autorka mierne pozmení koniec, kde mi rozhodnutia istej postavy prišli mierne nelogické. Ale dosť o tom, aby som náhodou neodhalila zápletku. Hlavným dejom sa kniha nekončí, na konci nájdeme ešte bonusových približne štyridsať strán obsahujúcich samostatné informácie o ostatných subjektoch/postavách. Vďaka tomu sa dozvieme viac o ich predkoch a znovu tu padnú mená, ktoré poznáme aj z hernej série.

Celý film, a teda aj kniha sú stavané na pokračovanie. Bohužiaľ, film mal veľmi zmiešané reakcie, ktoré jeho pokračovanie určite ohrozili. Preto tu nastáva otázka: Ak sa ďalší film nenatočí, dostane Christie Goldenová možnosť pokračovať v tomto alternatívnom univerze? Ja som si film pozrela len kvôli tejto knihe, a pretože som očakávala katastrofu, tak ma vlastne ani nesklamal. Na druhú stranu ho hodnotím len na 40%, aj keď mal pár dobrých aspektov. Preto si myslím, že kniha je podstatne, podstatne lepšia, ale filmový scenár už tak úplne nezachráni. Ťahá však z filmu to najlepšie a dopĺňa to o vlastné zaujímavé poznatky a údaje.

Kolízie s originálnym univerzom Assassin’s Creed:
Na používanie asasínskej čepele sa musel amputovať prst. To ale nie je podľa hier pravda, pretože Altaïr Ibn-La'Ahad tento mechanizmus upravil storočia predtým, aby amputácia nebola potrebná. Aquilar je taktiež zobrazovaný s dvoma čepeľami na oboch rukách, my ale vieme o amputácii prsta iba jednej ruky. Možno to iba znamená, že španielske bratstvo sa rozhodlo zachovať zvyk amputácie, aj keď to nebolo potrebné. To by ich ale veľmi ľahko identifikovalo v dave. Hľadajte muža bez prsta, to je náš cieľ... potvrdí nám to film aj kniha, pretože keď Abstergo donúti Calluma tieto Aquilarove čepele nosiť počas doby v Animuse, očividne na ich používanie nepotrebuje amputovať prsty. Nikde ale nie je spomenuté, že by čepele boli upravené po Aquilarovej smrti.

Aquilar žije v rovnakej dobe ako Ezio Auditore da Firenze. Fanúšikovia vedia, že Ezio sa snažil za každú cenu získať Jablko od Borgiovcov a ako je možné, že veľký Mentor talianskeho bratstva nevedel o ďalšom Jablku v rukách sultána z Granady v Španielsku? Vzhľadom na to, že Ezio v istej dobe v Španielsku naozaj bol a spojil sa aj s lokálnymi asasínmi, bolo by pravdepodobnejšie, že by im istý čas aj pomáhal či už priamo, alebo nepriamo. Samozrejme, z historického hľadiska nebolo Španielsko ešte Španielskom. V tej dobe to boli tri odlišné kráľovstvá. Som si istá, že ľudia so záľubou histórie vedia viac.

Mária (Aquilarova „asasínska sestra“) stále omieľa, že láska v bratstve je zakázaná. Životy asasínov sú ovládané Jablkom, pre ktoré sa musia aj obetovať, ak je to nutné. To je vyvrátené aj samotným Altairom, Eziom a aj Arnom. Slogan: „Nič nie je pravda, všetko je dovolené“ by potom predsa nebol pravdivý vôbec.

Vo filme a novelizácii to navyše vyzerá, že existuje len jedno Jablko. V pôvodnej hre ale boli ukázané lokácie viacerých artefaktov, takže aby templári museli nájsť práve potomka Aquilara, ktorý jeden z artefaktov istú dobu vlastnil, nie je úplne opodstatnené. V hernom vesmíre majú templári momentálne tri Jablká (a jedno ďalšie bolo zničené) a niekoľko iných artefaktov. V celom deji ste ale dostali pocit, že bez Caluma by templári nemali žiadnu stopu a celé ich plány by boli zničené.

Efekt presakovania (bleeding effect) je v tejto verzii podstatne silnejší. Možno, že nový Animus 4.3 v podobe veľkej mechanickej paže zosilňuje vedľajšie účinky?

Recenzovaná verzia

Názov diela: Assassin's Creed - filmová novelizace
Autori: Golden Christie
Žáner: herný, historický
Vydavateľstvo:  FANTOM Print
Rok vydania: 2017
Počet strán: 288
Formát: 145 x 205 mm
Jazyk: český
ISBN: 978-80-7398-380-2

Ďakujem FANTOM Print za poskytnutý recenzný výtlačok a Yaonee za korekciu textu. 
​Recenzia vyšla aj na www.fantasy-svet.sk.

 
7.5